Singapur, Rakúsko, Fínsko. Aký vzor má Slovensko nasledovať aby dosiahlo dlhodobý ekonomický rast? (Esej)

Singapur, Rakúsko, Fínsko. Aký vzor má Slovensko nasledovať aby dosiahlo dlhodobý ekonomický rast? (Esej) 

Vo svojej eseji sa budem zaoberať fínskou ekonomikou, vzostupmi a pádmi, ktoré jej vývoj sprevádzali a následne určím aspekty fínskej ekonomiky, z ktorých by si Slovensko

malo brať príklad. Vybrala som si porovnávanie s fínskou ekonomikou z toho dôvodu, pretože aj napriek tomu, že začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia Fínsko

zaznamenalo hlboký ekonomický pokles, behom posledných rokov sa tejto krajine podarilo premeniť zdrojovú ekonomiku na znalostnú.

Počas 90tych rokov minulého storočia fínska ekonomika upadala následkom bankovej krízy, inflácie a zýšenej miery nezamestnanosti, ktorá v tej dobe dosiahla vyše 15 %. Jediným produktom, ktorý Fínsko vyvážalo do zahraničia bolo drevo, čiže vo Fínsku bola zdrojová,

tzv. lesnícka ekonomika. Postupom času sa Fínsku podarilo vymeniť zdrojovú politiku za znalostnú, čo z neho spravilo jednu z najkonkurencieschopnejších krajín sveta, ktorá sa pýši vysokou úrovňou rozvoja najmodernejších technológií.

Za rozvojom fínskej ekonomiky stoja znalosti a investovanie do vzdelávania, výskumu a vývoja. Investície do VaV, ktoré v 90tych rokoch minulého storočia predstavovali 1,85 % HDP, boli presunuté do odvetvia informačných a komunikačných technológií a stali sa silnou stránkou rastu. Už v roku 2004 dosiahli úroveň 3,5 % HDP, zatiaľ čo priemerná hodnota za EÚ bola pod 2 % HDP. Týmto ako jedna z mála krajín splnila cieľ Lisabonskej stratégie a následne aj stratégie Európa 2020 , t.j. investovať 3% HDP na výskum a vývoj krajiny. V súčasnej dobe Fínsko vynakladá na VaV 3,78 % HDP.

To, aký dôraz kladie Fínsko do investícií pre VaV by malo inšpirovať našu krajinu, aby sa nesnažila len prežívať, ale aj inovatívne hľadieť do budúcnosti. Je nevyhnutné prognózovať a hlavne investovať na sprívnych miestach, čím by sa pre Slovensko zabezpečil ekonomický rast. V súčasnosti sa naša vláda sústredí najmä na zvyšovanie príjmov, čím škodí investičnej klíme krajiny.

Investície do výskumu a vývoja pochádzajú nielen z verejných zdrojov, ale aj súkromných, kde jednoznačne vedie Nokia Corporation. Táto inovatívna spoločnosť je od roku 1990 hnacím motorom rozvojom elektrotechniky a elektroniky vo Fínsku. Tým, že VaV sú financované tak verejným sektorom, ako aj súkromným (70% investícií), Fínsko plní obe požiadavky Barcelonského cieľa, keďže dve tretiny investícií pochádzajú zo súkromného sektora.

Fínska spoločnosť Nokia sa stala globálnym lídrom v oblasti mobilnej komunikácie. Nokia ako prvá vyrobila mobil, ktorý sa pohodlne zmestil do vrecka. To spoločnosti umožnilo ovládnuť značnú časť trhu. Koncom 90. rokov minulého storočia sa Nokia stala svetovým

lídrom v oblasti mobilných telefónov s trhovým podielom 27 % . Tento telekomunikačný gigant zohral rozhodujúcu úlohu v pozdvihnutí fínskej ekonomiky. Zároveň v krajine boli vytvorené stovky iných, menších vysoko technologických spoločností, z ktorých mnohé tiež zaujali vedúce postavenie vo svojej oblasti.

Problémom Slovenska je aj domáca ekonomika. Naše medzinárodné obchodné vzťahy sú silne závislé od EÚ. Vo Fínsku má síce zahraničný obchod s európskymi krajinami najväčší význam, no krajina využíva svoj produkčný potenciál a import s exportom sa takmer rovnajú. Vo Fínsku funguje aj pomerne efektívny systém ochrany domáceho trhu, vďaka čomu obyvatelia kupujú domáce výrobky a tým znižujú import krajiny.

Verím, že vyspelé krajiny budú pre Slovensko inšpiráciou a podnikne inovácie v oblasti ekonomiky, aby si zabezpečilo do budúcnosti ekonomický rast.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/18935-singapur-rakusko-finsko-aky-vzor-ma-slovensko-nasledovat-aby-dosiahlo-dlhodoby-ekonomicky-rast-esej/