Ulica, ktorá mi je známa... (Umelecký opis)

Ulica, ktorá mi je známa... (Umelecký opis)

Od útleho detstva ma moji rodičia zasväcovali do krásy prírody. Prešli sme spolu mnoho krajín, ale ani jedna vo mne nezanechala taký pocit krásna, ako moja rodná vlasť – Slovensko. Slovensko je síce malá krajina, no o to viac krásy ponúka.

Všade okolo sa vypínajú rozsiahle pohoria, zdobené či už malými potokmi alebo aj obrovskými plesami. No žiadne z doterajších miest, čo som navštívila, vo mne nezanechalo toľko radosti a pocitu lásky ako domov môjho otca, malebná dedinka, ktorá nesie názov Dobšinská Maša.

Bývajú v nej moji starí rodičia, ku ktorým chodím nesmierne rada. Už ako malé dieťa som sa vždy tešila na prázdniny, kedy som tu ostávala aj dva mesiace. Dedinka sa nachádza v Slovenskom raji. Raj. To je to pravé a prvé slovo, čo mi napadne pri pohľade na ňu. Všade vo vzduchu cítiť lásku, radosť a pokoj. Vždy mám pocit, že som sa ocitla niekde, kde slová ako zlo, nenávisť a nepokoj nenachádzajú svoje miesto. Má len okolo sto obyvateľov, no práve to v nej vytvára doslova rodinnú atmosféru.

Ľudia sú tu k sebe milí, pomáhajú si a spoločne sa tešia zo života. Nachádza sa v údolí, ktoré je obkolesené lesmi a pasienkami a priamo v strede tejto nádhery sa rozlieva priezračná priehrada. V lete sa tu kúpu rodiny s deťmi, tínedžeri, ale aj seniori. Premávajú sa po nej rôzne loďky a vodné bicykle. Okolo priehrady sa nachádzajú stánky s občerstvením, su- venírmi, ale aj lavičky, ktoré neslúžia len na oddych a rekreáciu, ale sú aj príjemným a romantickým miestom na vykvitnutie novej lásky.

No to pravé miesto v tejto dedine, ktoré vo mne vyvoláva pocit nadšenia a potrebu pýšiť sa ním všetkým svojim blízkym, je kopec, nazývaný Geravy. Je to miesto plné krištáľovo čistých vodopádov a hrôzostrašne vyzerajúcich rebríkov. Prechádzku naprieč Geravám s rodinou absolvujeme každý rok, no vždy sa vo mne prebudí rovnaký pocit adrenalínu.

Na vrchol premáva aj lanovka, no pre mňa príťažlivejší spôsob dostať sa naň je vtedy, keď pod nohami cítim pôdu a môžem si vychutnať rozmanitú vôňu prírody. Na vrchole sa rozprestiera nekonečne dlhá horská lúka, posiatá rôznymi farebnými kvietkami. Pohľad, ktorý sa mi zvrchu naskytne sa nedá opísať slovami. Vtedy dostanem chuť lietať. Cítim sa úplne slobodná a zabúdam na všetky svoje problémy. Toto miesto pre mňa nikdy nestratí význam, pretože je pravým obrazom krásy celej krajiny.

Na záver dodám len toľko, že nielen toto miesto ale rovnako aj celé Slovensko si zaslúži obdiv každého z nás. Príroda totiž nerozlišuje medzi dobrými a zlými ľuďmi, každému vďačne ponúkne to, čo v sebe schováva.