Táto ulica mi je známa

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: verca123
Typ práce: Referát
Dátum: 23.03.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 708 slov
Počet zobrazení: 2 231
Tlačení: 156
Uložení: 140

Táto ulica mi je známa... (Umelecký opis)

Niekto by povedal, že ulica je len adresou človeka. Povedal by, že nie je jeho súčasťou a jeho spojenie s ňou je len na papieri. No ja ppoovvažujem ulicu, na ktorej bývam, za časť svojej osobnosti a za dejisko mnohých prvých životných drám.

Úplne obyčajná ulicca slovenskej dediny začína nie práve nnajluxusnejším dedinským ihriskom. Nemo tu stojí zhrdzavený červenýý kolotoč tvaru zemegule, ktorý už po prvých cceennttiimmeettrrooch otáčania vydáva zvuk dráždiaci nielen jemné dettsskkéé ušká. Na vlastných rukách i nohách ešte stále cítim jeho príjemnú tiaž a búšenie srdca, spojené s jeho rýchhllyymm krútením. Ako sme my, deti ulice, rástli, začali sme tento kolotoč vvnníímmať skôr ako špeciálnu lavičku, urččeennúú na naše tajné rozhovory.

Okrem guľatého kolotoča sú tu aj dve vekom ppooznačené hojdačky, ktoré mali keddyyssii tú istú farbu ako guľa v strede, no nikdy neboli tak obľúbené. SSppooččiiaatku nám slúžili na hojdanie „nadsskkaakkoovvaaccíímm““ štýlom, spôsobujúcim nemalé modriny na našich, vtedy ešte ddetských, rukách, Po čase sa svojiimm opotrebovaním samy vzdali svojej funkcie a slúžili už len ako bránky na nnáš futbal.

Zvyšným zariadením ihhrriisskkaa sú dve brezy, lipa a zoschnuté kríky. Brezy budia dojem strážcov bbddeejjúúcich neu- stále nad hrajúcimi sa deťmi. Boli miestom našich prvých akrobatických a gymnastických čísel a bojových hier so šiškami. Čo saa kríkov týka, môžem k nim povedať len to, že výborne dotvárali kulisy vvššeettkým našim hrám.

Vďaka ihriskuu sa dá na túto ulicu poľahky trafiť. A keby to nestačilo, je tu ešte starý ddrreevvokombinát, týčiaci sa pred ulicouu a spokojne si odfukujúci paru a dymy rôznych farieb. Párkrát v roku, ččaasstteejšie v lete, je počuť kvílenie rezaannééhhoo dreva, čo môže obyvateľov ulice rušiť pri spánku. Tí sú však ssppookkoojjnní, pretože im kombinát poskytujee zamestnanie a posúva hore životnú úroveň celej dediny.

Celú ulicu lemujú ovocné stromy, striedajúce sa s ihličnanmi a kríkmi. Poskytujú cchhuutné a šťavnaté plody, ktoré však záhadne miznú počas pracovných dní a len kúsok skončí v tých správnych bbrruuškách. Priamo pod našim domomm je krivo rastúca slivka, ktorá sa každú jeseň snaží ohromiť nás lahodnými ppllodmi. Za líniou stromov sa ulica zvažuje k močiaru. Dedinčania toto miesto nazývajú „štôs“, takže v jazyku ssttaarých materí bý- vam nad štôsom..

A keďže susedom nám je močiar, ulica je obrastená domami len zo západnej strany. Tíško tu stojí asi sedemnáássťť rodinných obydlí. Žiaden smiešne vysoký a smutný panelák tu nemá mmiieessto. Len domčeky s podobnou archhiitteekkttúúrroouu,, modernou v čase ich rastu. Každý ma vpredu štyri okná hhľľaaddiiaacce na východ, cez ktoré dedinské slnko budí svojich fanúšikov k životu. Domčeky majú dve poschodia. VVääččššiinna z nich poskytuje teplo a pohodlliiee až trom generáciám. Starí rodičia, bývajúci na prízemí, sa starajú o ddoommáácce zvieratá a poria- dok blatistýchh dvorov. Stredná a najmladšia vrstva osídlenia na Kukučínovej ulici býva nna prvom poschodí či v upravenoomm podkroví.

Máloktorý dom sa môže pochváliť inou než bielou alebo ssiivvoou farbou. No každý jeden z čupiaacciicchh ddoommččeekkoov je ozdobený malou záhradkou plnou rozmanitých kvetín, ššíírriiaacich omamné vône. Vďaka súťažžiiaamm o najkrajšiu záhradu sú mnohé pedantne upravené a plné nápaditých dekorácií, ktoré vás dostanú do úžasu.

Hoccii je podľa značiek táto ulica slepá, nohy nás môžu zaniesť až k dvom ppooddoobbne dlhým uliciam. Za prvou odbooččkkoouu nás prekvapí milý chodníček, ktorý je síce úzky, no dostatočný pre ššiikkoovného cyklistu. Druhá

„úniková“ cesta z našej ulice smeruje k železničnej stanici. Je hrboľatá, ba priam úútočiaca na nezvyknuté

nohy cudzziinnccov. Kľukatí sa miernym svahom, kopíruje plesnivejúci umierajúci pplloot. Idúc touto zráznou cestičkouu možno stretnúť pasúce sa ovce a kozy, neustále sa čudujúce novým pprreecchhááddzajúcim. Pochutnávajúc si na žihľľaavvee rastúcej rafinovane na úrovni kolien, otáčajú svoje ufúľané hlavy za kkaažždým oddychujúcim tvo- rom kráččaajjúúcciimm dole či hore betónovými kockami.

Ulica sa mení i počas rôznych ročných období . Stromy sa prezliekajú do nnááddherných bielych kvetov či farebných listovv, ktoré na jeseň zasypú celú ulicu. Nikdy to tam nezíva prázdnotou. Každú sekundu sa v živote ulice niečo mení a odchádza. Noo o tom vedia viac postaršie panie sedávajúce na llavičke a sledujúce dej ako diváci na predstavení,

Napriek tomu, že sa tu nechystám umrieť a ani som sa tu nennaarrooddiillaa,, zzoossttaanne Kukučínova ulica naveky mojím prvým domovom a útočiskom. A pokiaľ tu žijú moji rodičia, bude aj mojím hniezdom a miestom, kde sa môžem vždy vrátiť.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu