Rok 2000. Mám 5 rokov a ani poňatia o internete a nie to ešte o sociálnych sieťach. Namiesto vysedávania pred počítačom a "chatovania" s kamarátkami, som už dávno zaborená rukami v piesku. Nos spálený od slnka z nekonečných chvíľ strávených pod holým nebom. Rozprávame sa o všetkom. Používame slová, vydávame podivné zvuky podobajúce sa na smiech. V hlave nám vznikajú všemožné bláznovstvá a naša fantázia pracuje na plné obrátky.
Rok 2013. Mám 18 rokov a ako tak prechádzam po prázdnej ulici...niečo mi tu chýba. Vytratil sa odtiaľto veselý rehot deciek, ktorých drobné nohy tu pobehovali ešte donedávna. Ulicou sa nesie len akési tiché prázdno. Kde sú?
Čo je to za miesto, ktoré tvorí ich detstvo?
Čo je to za miesto, ktoré bez protestu vymenili za nočné schovávačky, odreté kolená a ozajstných kamarátov ?
Sociálna sieť-webová stránka, cez ktorú sa môžme spojiť so známymi ale i neznámymi z celého sveta, zdieľať svoje myšlienky, novinky, fotografie a prezradiť o sebe aj ten najmenší detail. V poslednej dobe, jeden z najmodernejších spôsobov komunikácie. Sociálne siete pohltili približne 90% populácie a niekedy až natoľko, že si nevieme povedať dosť ! Veľakrát si dokonca nechávame ovplyvniť náš deň a venovať Facebooku, Twitteru či Myspace všetok náš drahocenný čas.
Odsúvame povinnosti, ktoré by mali byť na prvom mieste, len preto, aby nám neušli novinky na nástenke, nové statusy priateľov a samozrejme nesmieme zabudnúť oboznámiť okolie o našej nálade a režime dňa. Sama môžem tvrdiť, že sociálne siete sa stali naším pánom a, že to čo nie je na Facebooku sa vlastne ani nestalo. Viď príklad.
Mala som narodeniny, avšak nemala som to uverejnené na svojom profile a tak ma spolužiak privítal v škole slovami: "Ty nemáš narodeniny, veď to nebolo na Facebooku!" Na druhej strane, sociálne siete nám môžu byť aj pomocníkom- bezplatné a rýchle spojenie s priateľmi, no nemali by sme zabúdať na chvíle strávené s blízkymi a tzv.kontakt "face to face" by nám mal byť prvoradý.