Stužková slávnosť (Slávnostný príhovor)

Stužková slávnosť (Slávnostný príhovor) 

Vážená pani riaditeľka, pán zástupca, ctený pedagogicky zbor, drahí rodičia, milí študenti a hostia.

Dovoľte mi, aby som Vás srdečne privítala na našej slávnosti odovzdávania zelených stužiek, ktoré v nás navždy zachovajú spomienky na našu mladosť.
Hovorí sa že čas plynie ako voda. Pravda, aj tá niekedy nachvíľu zamrzla, tak ako ručička na našich hodinách. Inokedy sa zas v mihu vyparila počas hodín plných smiechu a priateľskej atmosféry.

Keď sme pred ôsmimi rokmi nastúpili na gymnázium, bola nám táto chvíľa tak vzdialená. Avšak dnes sama nemôžem uveriť tomu, že sme skoro na konci. Veď ešte pred nedávnom sme po prvýkrát usadli do stredoškolských lavíc nevediac, čo nás čaká. No po dlhom oťukávaní a zdĺhavom spoznávaní vznikli priateľstvá na celý život. To iste platí aj o spomienkach.

Veď ako by sa dalo zabudnúť na hodiny plné hádania sa, len aby sme si presadili svoje, zrušili písomku, či len odhovorili profesora od skúšania. Nezabudneme ani na precvičovanie našej tvorivosti, ktorú sme plne využívali pri rôznych originálnych odôvodneniach v situáciách, ako zabudnutie si domácej úlohy, v momente neskorého príchodu, alebo pri snahe zakryť fakt, že lenivosť zvíťazila nad naučením sa pomerne ľahkého učiva. Nuž, v improvizácii sme vždy pomerne vynikali. 

,,Priemerný učiteľ povie. Dobrý vysvetlí. Skvelý demonštruje. Najlepší inšpiruje.” Aj táto myšlienka ma presviedčala čoraz viac o jej správnosti počas celých ôsmich rokov. Tým by som sa chcela poďakovať Vám, milí profesori, za Vašu trpezlivosť s nami. Zdolávať prekážky a usmerňovať nás správnym smerom ste nás učili práve Vy. Viem, nie vždy to bolo s nami ľahké, ale som rada, že ste to s nami vydržali a doviedli nás až sem a úprimne veríme, že dnes si každý z vás môže povedať, táto namáhavá práca nebola zbytočná.

Dnes je tu však s nami ešte niekto, kto nás vedie životom každý jeden deň. Naši milovaní rodičia. Vrúcne Vám ďakujeme za ten najcennejší dar, ktorý sa nedá kúpiť a tým je život. Dali ste nám ho s nádejou, že ho využijeme naplno. Bez Vašej lásky a podpory by sme dnes neboli tým, čím sme a aj vďaka Vám prežívame tento úžasný večer. Síce sme oficiálne dosiahli vek dospelosti, ale to z nás dospelých ani z ďaleka nerobí.

Predsa dospelosť je vlastnosť, ktorú nenadobúdame vekom, ale činmi. Sme dospelí a zároveň tak nedospelí, vždy budeme deťmi, ktoré prvého júna s nádejou očakávajú sladkosť a slová, ktoré nám pripomenú, že máme pri sebe ľudí, ktorí nás vždy budú podporovať, nech sa vydáme akoukoľvek cestou. Ešte raz mi dovoľte sa Vám všetkým poďakovať za čas a lásku, ktorú nám denno-denne preukazujete.

Ďakujeme, že ste prijali naše pozvanie a že túto chvíľu budete prežívať spolu s nami. Neostáva mi už nič iné, ako zaželať Vám všetkým príjemne prežitý večer a dobrú zábavu.