To som ja (Karikatúra)

To som ja (Karikatúra)

Svetlo sveta som uzrela 23.6.1991. Rodičia ma pomenovali menom Renáta. Pretože som sa narodila v rodine Krišákovcov, tak sa volám aj Renáta.

Sotva som stačila prvýkrát otvoriť oči, videla som nad sebou niekoľko tvárí. Usúdila som, že to asi bude otec a mama. S cválajúcimi dňami ubiehali aj moje detské roky. Naučila som sa šťastlivo chodiť, za čo môžem vďačiť iba sebe, i keď následky snaživého učenia sa často prejavovali na tvári. Našťastie to všetko dobre dopadlo.

Až raz prišiel jeden zvláštny deň – 1. september 1997. Týmto dňom sa zatvorili chvíle môjho hrania a nastali smutné časy – časy učenia. Ráno o šiestej mi každý deň zazvoní budík. Teda aj by zazvonil, keby som ho večer natiahla, ale na autobus ešte stíham. Vlastne stihla by som, keby autobus meškal. Ale ešte stále prídem načas. Na začiatok prvej hodiny dobehnem tesne pred zvonením. Vynikám aj v behu, pretože takto dobieham pravidelne.

Medzi spolužiakmi som obľúbená. Najmä vtedy, keď nemajú domáce úlohy. Tvrdou drinou získavam jednotky.

Veľmi sa teším, že nie som ešte dospelá, lebo to, čo vyvediem, sa ešte tak neráta. Ešte to stihnem všetko napraviť a nemôže mi nikto nič vyčítať. Takže som rada, že som taká, aká som.

Dni ubiehajú, roky sa míňajú, zážitky plynú, spomienky na detstvo nikdy nezahynú. A ja ani neviem ako som sa dostala do 9. roč. (Myslím, že cez hlavný vchod.) No hlavné je, že som tu. Teraz sa snažím dostať sa vyššie a vyššie, aj keď som len na prvom poschodí. Dúfam, že raz príde aj tá chvíľa, keď sa za mnou zatvorí hlavný vchod a ja budem kráčať svojou cestou ďalej.