Vždy ma vie naša ulica niečím prekvapiť.
V tmavej večernej ulici sťa čierny uhoľ sa mihajú tiene zo strany na stranu. Pripomínajú pobehovanie strašidelných tvorov. Popri ľavej strane stoja pouličné lampy svietiace ako drobné svetlušky. Spoza lámp stromy vytŕčajú svoje dlhé ručiská s pazúrmi, ktoré sa ma snažia uchmatnúť za nohu.
Na parapetných doskách rozbitých okien zrúcaniny kaštieľa sedí veľký kŕdeľ vrán, ktoré pripomínajú netopiere. Prelietavajú z okien do tmavých korún stromov a zo stromov letia do krovia. Krovie sťa veľký zúrivý tiger. V tejto tichej atmosfére počuť húkanie sovy sediacej na tmavej vysokej borovici. Silný vietor skrúca okolité stromy a kríky.
Opadané tancujúce lístie vo vetre akoby mi chcelo ukázať cestu do tajomnej ríše noci a tmavej modrej oblohe začali vykúkať spoza mrakov ligotajúce sa hviezdy. A práve tieto drobné perly sťa zlaté zrnká piesku akoby upokojili rozzúrený vietor, lietajúce vrany a vdýchli večernej ulici pokoj a ticho.