Umelecký opis znaky + VZOR

UMELECKÝ OPIS

Vyskytuje v umeleckej literatúre a v subjektívne zafarbených rečníckych prejavoch. Úlohou je vystihnúť dojem z prostredia, prírody, ročného obdobia, vlastností spoločenských javov, vlastností postáv a pod. Základnými znakmi umeleckého opisu sú: enumerácia (vymenovávanie vlastností zdôraznených javov), subjektívnosť pohľadu na dané javy, emocionálnosť – náladovosť.

Môže byť statický alebo dynamický (veci sú videné v pohybe, opisujú sa väčšinou pomocou slovies).

Predstavuje subjektívny pohľad (autor má k opisovaným veciam alebo javom zvláštny, výrazne citovo zafarbený vzťah), vyjadruje svoje pocity, dojmy, nálady, chce pôsobiť na city čitateľa.

Niekedy sa označuje pojmom náladový opis (má vyvolať určitý dojem, niekedy až vyhrotený, napr. strach, hrôzu, šťastie, nadšenie ...)

Základom nemusí byť presný opis videného, objekt sa môže opisovať nepriamo, pomocou pripodobnenia k niečomu inému, t. j. obrazne. Daný jav nepomenúvame slovom, ktorým sa zvyčajne pomenúva, ale slovom pomenúvajúcim obvykle iný jav.

Slovná zásoba a vetná skladba: prídavné mená, podst. mená, príslovky (statický opis), slovesá (dynamický opis), synonymá... umelecké jazykové prostriedky:

básnické prirovnanie (napr. rýchly ako blesk , vysoký ako topoľ...)
básnický prívlastok (uplakaná obloha)
metafora – prenášanie významu (pršalo lístie, lúka horela voňavými ohníčkami (t.j. lúka kvitla žltými kvetmi) a pod. )
metonymia – prenesenie názvu jednej veci na druhú na základe vecného súvisu . (napr.: čítam Kukučína, pije piaty pohárik, hučala Bratislava, nebo nepozná obľúbencov , prišlo tam celé mesto, vyhrala Žilina...)
hyperbola - zveličenie (Už som tisíckrát vravela...)

eufemizmus – snaha povedať nepríjemnú vec miernejším spôsobom (napr.: Zaspal naveky.)
personifikácia – oživenie neživých vecí (Les plakal. Voda spievala.)

Kompozícia: Opis začíname celkovým pohľadom, zaradíme ho do istých súvislostí, priblížime, ako objekt vyzerá.

Potom prejdeme k opisu jednotlivostí: opíšeme miery, farbu, osobité znaky, zvláštnosti a pod.

Postup opisu:

- zhora dole (zdola hore)

- zľava doprava (sprava doľava)

- spredu dozadu (odzadu smerom dopredu)

- od stredu smerom k obvodu

Text členiť na úvod, jadro a záver. Meniť odsek, ak sa prechádza z opisu jedného predmetu na druhý predmet. V závere treba vyjadriť dojem.

Umelecký opis – Ukážka:

Zima nás tento rok neprivítala, ako sme si mnohí želali. Namiesto snehovej prikrývky badáme prikrývku dažďovú. Minulý rok si zima sadla na trón včas, dokonca by sa dalo povedať, že prišla skôr.

Ráno sa zobudím, vyzriem cez okno a objavím hmlu vlniacu sa ako mliečny závoj. Za chvíľu už vidno celú krajinu zabalenú do bielej periny. Pomedzi hrajúce sa chumáčiky bieleho snehu a napoly zamračenú oblohu precitá zubaté slniečko.

Stromy a kríky zima navliekla do svetrov upletených z tenkých nitiek jemného snehu. Potoky, rieky, jazerá zmĺkli a premenili sa na ľadové zrkadlá. Na niektorých miestach ich popíšu korčule detí. Kopce strážia vojaci oblečení do bielych uniforiem. Poniektorí zametajú alebo bafkajú z fajok, iní sa pýšia moderným klobúkom. Hory sa zahalia do šiat ušitých na mieru a športuchtiví lyžiari im ich za chvíľu roztrhajú alebo zoderú. Lesy pokryté páperím lákajú milovníkov prírody na potulky svojimi chodníčkami. Vtáčiky hľadajú potravu pod násypmi snehu i na premrznutých konároch stromov. Budovy sťa obry stoja majestátne, len na vrchole im tróni biela pena. So zimou spätý mráz nám štípe líca, kreslí kvety na okná, strechy zásobuje sklenými cencúľmi. Meluzína si na nich zahrá svoju obľúbenú pesničku a zmizne v komíne. Po chvíli vyletí a cestuje svetom ďalej.

Zima je skutočne krásnym ročným obdobím. Pre mnohých básnikov sa stala zdrojom neustálej inšpirácie. So zimou však súvisia aj Vianoce, najkrajšie sviatky roka. Zima - najčarovnejšie obdobie s veľkou mocou. Veď všetky tieto krásne veci vytvorila sama.