Obraz prvej svetovej vojny v literatúre (Výklad)

Obraz prvej svetovej vojny v literatúre (Výklad)

Obdobie medzi dvoma svetovými vojnami prinieslo nové geograficko-politické rozdelenie Európy. Viacerí autori reagovali na tragické udalosti 1. svetovej vojny. Skupina amerických autorov, ktorá dobrovoľne prežila na vlastnej koži jej útrapy, sa označuje termínom stratená generácia.

Svojou tvorbou sa k nim približuje i nemecko-švajčiarsky autor Erich Maria Remarque. Patril do generácie, ktorá sa priamo zo školských lavíc dostala na front 1. svetovej vojny. Románom Na západe nič nové nám predostiera jej obraz prostredníctvom príbehu, ktorý rozpráva Paul Baumer. Príbehu, v ktorom 20-roční chlapci na fronte dozrievajú, ba až „starnú“. 

Siedmi spolužiaci, motivovaní triednym profesorom, sa dobrovoľne prihlasujú na západný front. Rozprávanie (prevažuje forma ja – rozprávania) začína, keď Baumerova jednotka odpočíva neďaleko frontu. Využitím retrospektívy (t. j. rozprávač sa postupne vracia z prítomnosti do minulosti a spätne tak odhaľuje motiváciu deja) opisuje skúsenosti z výcviku, drastické podmienky vojakov na fronte i dramatické zážitky z bojov v 1. líniách.

V románe sa striedajú obrazy vojny so záznamami rozhovorov vojakov. Posledný, kto zo siedmich spolužiakov zostáva nažive, je Paul. Ja – rozprávanie (t. j. rozprávanie v 1. osobe j. č.) vystrieda on – rozprávanie (t. j. rozprávanie v 3. osobe j. č.) v úplnom závere románu, v poslednom odseku, keď príbeh po smrti Paula dopovie sám autor. 

Ideály, s ktorými mladí chlapci prichádzajú na front, sa menia. Postupne prichádza pasívny odpor mladej generácie k vojne. Ich vlastenecké nadšenie sa stráca a do popredia sa dostávajú základné ľudské potreby – starosť kde sa vyspať, ako sa najesť, ako prežiť. No prebúdza sa v nich silný pocit spolupatričnosti – kamarátstvo.

Kompozíciu románu tvoria číslované kapitoly bez názvu. Hlavnú myšlienku vyjadruje motto knihy: „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa pokúsiť vydať svedectvo generácie, ktorú zničila vojna, i keď unikla jej granátom“. (Remarque, 1988, s. 1). Jeden z pôsobivých umeleckých prostriedkov je konfrontácia: frontu a zázemia, prítomnosti a minulosti, človeka a zvieraťa, duchovných hodnôt a boja o fyzické prežitie. Názov knihy odkazuje na záver, keď prichádza správa: „Na západe nič nové...“ (Remarque, 1988, s. 152). Veď čo, „len“ zomiera ďalší človek...

Všetci autori, ktorí v medzivojnovej literatúre zachytili zážitky z 1. svetovej vojny, i keď odlišne, vystihli jej absurdnú podstatu – nezmyselné vraždenie a zomieranie nevinných ľudí.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/19906-obraz-prvej-svetovej-vojny-v-literature-vyklad/