Človek, od ktorého sa mám stále čo učiť (Charakteristika osoby)

Človek, od ktorého sa mám stále čo učiť (Charakteristika osoby)

Každodenne stretávame množstvo ľudí. Majú dobré aj zlé vlastnosti, svojské zážitky či skúsenosti, z ktorých by sme sa mohli poučiť. Ale prvý človek, na ktorého som si pri tejto téme spomenula a od ktorého sa môžem veľa naučiť nielen ja, ale aj iní, je moja mama. 

Volá sa Helena, a hoci už má päťdesiatštyri rokov, vôbec na to nevyzerá. Má zdravo opálenú pleť, ktorú pretkávajú jemné vrásky. Avšak vôbec nepôsobia rušivo ani starecky, práve naopak, dodávajú jej krásu zrelého človeka. Hlboké zelené oči, malý noštek a vykrojené pery to len zvýrazňujú. Jediné, čo prezrádza jej vek, je zopár šedivých vlasov. Keďže si ich pravidelne oživuje farbou granátového jablka, všetci hovoria, že má aspoň o desať rokov menej. Tento dojem umocňuje aj mamina súmerná a prirodzene štíhla postava. Tú jej závidia aj kamarátky či kolegyne. Naozaj môže jesť, čo len chce a koľko chce, nie je to na nej vidieť.

Nepotrpí si na módu, hoci v tejto oblasti pracuje. Napriek tomu, že mne dopraje všetko, čo je práve ,,in“, ona uprednostňuje športové oblečenie a je jej úplne jedno, čo sa práve nosí. Šport je jej najväčšou záľubou. Do práce chodí na bicykli, cez víkendy obľubuje pešiu turistiku. Ale ani ja, ani jej kamarátky nie sme veľkými fanúšičkami „pohybovej aktivity“, takže sa musela uspokojiť s krátkymi prechádzkami do okolia. Keď sa náhodou zmienim o nejakom mojom „kilku“ naviac, rada ma podpichne a hneď naplánuje nejakú túru. Mojou odpoveďou je vždy nie, preto si musela nájsť aj iné záľuby, ako napríklad, pletenie alebo háčkovanie. Teší ju „majstrojovanie“ so šijacím strojom, čo mi veľmi vyhovuje, lebo mi do šatníka pribúda veľa originálnych kúskov. Najradšej relaxuje pri pozeraní nejakej telenovely alebo pri dobrej knihe či krížovke.

Mama bola odjakživa dobrodružný typ. Túlanie sa po svete sa stalo jej srdcovou záležitosťou a obchodné cesty do Česka, Chorvátska, Talianska, Bulharska či do Slovinska ju vždy nabíjajú novou energiou. Najviac sa jej páči v Chorvátsku, možno aj preto, že ovláda jazyk tohto národa a možno aj preto, že v južnej časti Európy spoznala môjho otca. Nikdy však svoj vzťah „nespečatili“ sobášnym listom a keď som mala tri roky, opustil nás. Zachovala sa hrdinsky, statočne a výchovu dcéry prevzala dobrovoľne na svoje plecia. Hoci som mala len tri roky, vôbec si nepamätám, že by plakala alebo zanevrela na svet. Ani vtedy,

ani teraz. Aj keď dnes viem, že ju to muselo veľmi raniť a dlhé roky trápiť. Keď sa v súčasnosti pýtam na otca, jej spomienky nemajú nič spoločné s nenávisťou alebo s hnevom.

Na krásne chvíle nedá dopustiť a na rozchod sa pozerá s vyrovnanosťou múdreho človeka. Jej vnútorná sila a statočnosť sa prejavili v situácii, keď si našla na prsníku malú hrčku. Našťastie, nebol to zhubný nádor a operáciu úspešne zvládla. Moja mama je silná osobnosť, poddať sa osudu alebo sa ľutovať, to veru nepozná. Aj mňa k tomu odmalička vychováva a keď sa mi niečo nedarí, povzbudí ma slovami: čo ťa nezlomí, to ťa posilní.

Tieto vlastnosti využíva celá moja rodina, dokonca i naši susedia, ktorí chodia často k „pani Helen“ po radu. Ona každému nezištne a vďačne pomôže, najradšej však pri pohári dobrého vína alebo pri káve či koláčiku.

Obetavosť mojej mamy najviac vidno na rukách. Už nie sú také jemné a sem - tam sa na nich nájde aj škrabanec či vráska. Tie isté ruky sa o mňa s láskou starajú, keď ochoriem. Vtedy mi varí voňavé bylinkové čaje a trochu ma aj rozmaznáva, pretože mi nosí raňajky rovno do postele. Tiež vidím, ako sa mi snaží dať všetko to, po čom v mladosti sama túžila, no nebolo jej to umožnené. 

Čo si vážim na výchove, ktorú mi dala, je, že u nás nikdy neplatili zákazy či príkazy, dokonca si nepamätám, že by mi mamina, ako ju niekedy volám, nedovolila ísť von alebo na diskotéku. Očakáva však, že jej poviem, kam a s kým idem a kedy sa vrátim. Medzi nami vládne úprimnosť, dôvera, jednoducho pravé kamarátstvo. Keď aj urobím niečo zlé, nekričí na mňa, ale všetko spolu prediskutujeme a obe sa poučíme do budúcnosti.

Keďže je netrpezlivá a tvrdohlavá rovnako ako ja, niekedy medzi nami vznikajú malé hádky. Väčšinou sa tak stane pre banálnosti, napríklad preto, lebo si nepamätáme, kde sa čo v byte nachádza a kto čo vlastne povedal.

Napriek malým chybičkám, ktoré jej chýbajú k dokonalosti, si myslím, že má veľa vlastností, pre ktoré by som sa na ňu chcela podobať a ktorým by som sa chcela naučiť. Je pre mňa matkou, kamarátkou a vzorom zároveň.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/19909-clovek-od-ktoreho-sa-mam-stale-co-ucit-charakteristika-osoby/