Zóny pre každého študenta

Prejav: Fotografia mojimi očami

Prejav: Fotografia mojimi očami

Posuňte sa viacej doľava. Áno, výborne. Teraz poprsím jeden úsmev, vydržať...aaaaa...CVAK! Tak tento zvuk poznáme azda všetci. Zvuk cvaknutia vychádzajúci z poza veľkého objektívu fotoaparátu, výsledkom ktorého je obrázok zvaný fotografia. 

Vážená pani profesorka, milí spolužiaci,

dovoľte mi, aby som Vám teraz pár slovami priblížila môj pohľad na fotku, jej históriu a význam. Ak si vezmete do rúk hocijaký fotoaparát (slangovo nazvaný "foťák") hoci aj Made in China a kúpený na tržnici, podarí sa vám s ním urobiť možno aj zopár pekných záberov. Samozrejme môžte ísť aj do značkovej foto predajne a kúpiť si drahší, s ktorým si sami dokážete vytvoriť poloprofesionálne zábery, alebo ak chcete mať už ozajstnú kvalitu, navštívte známeho fotografa či fotografku.

Jednoducho sa Vám snažím povedať, že fotka sa stala úplne bežnou súčasťou nášho života. rodinné oslavy, narodeniny babičky či promócie už dospelých detí nám vždy pripomenú obrázky založené v albume. Alebo, žeby nie? Ešte stále nakupujete fotoalbumy? Alebo, máte vôbec nejaké vlastné s výnimkou tých od rodičov či albumov z detstva, ktoré už dávno zapadli prachom? Veď fotografie sa už pre našu vlastnú potrebu ani netlačia, pochopiteľne, ak nejde o nejakú dôležitú udalosť akou sú stužkové alebo svadby. Ľudia si jednoducho niečo odfotia, zoberú dlhý čierny káblik, jeden koniec pripoja k fotoaparátu, druhý k počítaču a zrazu sa obrázok akoby zázrakom objaví na monitore. Zostáva uložený v  elektronickej "bedničke", stále je tam a tam aj väčšinou zostane.

Do rúk sa nám fotografia už ani nedostane, pretože to nepovažujeme za potrebné. Veď stačí pristúpiť k počítaču, stlačiť gombík, nájsť si zložku fotky  pozrieť si to cez monitor. aké jednoduché že? Volá sa to technika. To tá ma za následok, že fotografia stráca svoj prvotný význam uchovávať spomienky a dokonale sa podobať grafike či maľbe, ku ktorej má veľmi blízko. Dokonca aj fotoaparáty pomaly ale isto nahrádzajú nové moderné telefóny, zastupujúce aj úlohu "foťáku". Ale nie vždy to bolo také jednoduché.

Myslím tým, že fotka tu nebola odjakživa. Musela sa sem predsa nejako dostať, musel ju najskôr niekto vymyslieť. Ten niekto bol Niepce, ktorý sa ako prvý zamýšľal vytvoriť obrázok ako prostriedok moderného šírenia informácií. Podarilo sa mu to v roku 1822, čo bolo približne 370 rokov od vynájdenia kníhtlače Guttenbergom. Niepce chcel pôvodne zdokonaliť litografiu, no vďaka zinkovej spojke s tenkou vrstvou asfaltu, vystavenej pôsobeniu svetla v prístroji s objektívom sa mu podarili uskutočniť prvé obrázky, ktoré potom vyvolal v levandulovom oleji.

Prvou zachovanou fotografiou je Pohľad na dvor z roku 1826, ktorú údajne exponoval 8 hodín. V ďalších rokoch sa vedci a vynálezcovia snažili obohatiť a vylepšiť postup pri zhotovovaní fotografií, čo sa im v konečnom dôsledku aj podarilo a fotografia, akú poznáme dnes, sa stala fenoménom 19teho a 20teho storočia. Ale čo je to vlastne tá fotografia? V podstate je to akýsi obraz vytvorený svetlom, ktorý ovládol svet. Do 30tych rokov 20teho storočia bola fotografia považovaná len za chudobnú príbuznú umeleckých odborov, no neskôr ľudia pochopili silu a význam fotky-podať čo najpresnejšie informácie o dianí vo svete.

Začali vznikať nové druhy fotografií ako dokumentárna či reportážna fotografia a rôzne odvetvia inštitúcií ako galérie, obchod či reklamy využívali tento druh umenia. Vznikali ateliéry pre módnu a reklamnú fotografiu, ktoré vybudoval napríklad Baťa v Zlíne. Popritom sa formovala spravodajská a dokumentárna činnosť, ktorá manipulovala svetom.Fotka doslova ukazovala, burcovala a provokovala svojím obrazom. Vznikla aj obrazová žurnalistika, ktorá je hlavnou doménou modernej masovej komunikácie.

Čo sa týka farebnej fotografie-tá bola veľkou vzácnosťou najmä po druhej svetovej vojne. Trvalo asi storočie, kým farebnosť fotografie bola merateľná s hodnotou maliarskeho a výtvarného umenia. Dnes už farba obrázkov nie je žiadnou raritou, vďaka jej využívaniu v masovej reklame, dennej tlači a obalovej technike. Vymenovala som Vám niekoľko typov fotografií, no mne najbližšia je asi umelecká alebo inak nazvaná aj emotívna fotografia, pretože prostredníctvom tohto druhu fotky môže autor vyjadriť svoj vlastný vnútorný svet, svoje pocity a nálady ako aj vnímanie sveta a fantáziu, pričom mu nesmie chýbať estetický vkus. Fotografia pre mňa osobne je pozoruhodný druh umenia spätý s človekom, ktorý dúfajme nikdy nepominie.

Smutné alebo zarážajúce je len to, že digitálna fotografická technika časom úplne vytlačí klasické fotochemické procesy a staré známe šušťanie fotoalbumov kolujúcich okolo rodinného stola. Technika stále napreduje a veda sa neustále mení. V blízkej budúcnosti sa však fotoaparát spolu s fotografiou stanú rovnakou kuriozitou, akou je dnes gramofón či vzducholoď.

Preto si Vás dovoľujem ešte raz osloviť a vyzvať milý spolužiaci. Dajme zelenú vede a technike, no nezabúdajme, že predchodcom digitálnej fotografie navždy zostane klasická papierová a hmatateľná fotografia.

Ďakujem Vám za pozornosť. 

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/2004-prejav-fotografia-mojimi-ocami/