Slávnostný prejav rozlúčka s deviatakmi

Slávnostný prejav rozlúčka s deviatakmi 

Vážená pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor, milé tety upratovačky a kuchárky, milí spolužiaci!

Všetko má svoj začiatok i koniec. Ale to čo vyzerá ako koniec, môže byť iba začiatok. Dnes sa mnohým zdá, že sa všetko končí. Je predsa koniec školského roka. Končí sa učenie, skoré vstávanie. Končia sa desiatky iných vecí. Ale naozaj je to koniec???

Niektorí určite myslia na začiatky – začínajú sa predsa prázdniny, leto. Začína sa nový deň. Deň, ktorý je zároveň koncom i začiatkom.

Dnes poniektorí dostanú prvé vysvedčenia, iní zase posledné. Niektorí zažili tento deň už 9-krát, iní po prvý raz. Pre ostatných je tento deň len jedným z mnohých. Veď čo, po prázdninách sa tu zase všetci stretneme.

My, deviataci, tu už však medzi vami stáť nebudeme. Budeme každý na inej škole. Pre nás sa tam začne nielen nový školský rok, ale aj nový život na strednej škole. Pre vás sa tu začne len ďalší školský rok. Pre niekoho posledný, pre iného prvý. My tu však končíme.

Ale začínali sme TU. Základná škola nám dala základy vzdelania – naučili sme sa písať, čítať, počítať, neskôr aj tie náročnejšie veci. Dnes nám už fyzika, matematika, chémia, nemčina, či iné predmety nerobia až taký problém.

V škole sme sa naučili i to, čo nenájdete v učebniciach, čo sa na hodinách nevysvetľuje. Pochopili sme medziľudské vzťahy, vzťahy medzi spolužiakmi, medzi žiakom a učiteľom. Nie každý sme so všetkými kamaráti, ale aj tak sme sa snažili porozumieť ich myšlienky a správanie. Veď každý sme iný.

V škole sme spoznali zopár skvelých ľudí, možno začiatok na celoživotné priateľstvá. S kamarátmi všetko išlo ľahšie.

Vám, milý učitelia, ďakujeme za to, že ste nás viedli cestičkou vzdelania Poctivo ste nás pripravili na život na strednej škole. Venovali ste sa nám s láskou a pomáhali ste nám prehrýzť sa učivom základnej školy. Naša vďaka patrí každému z vás. Každému takisto úprimná a vrelá. pretože si ju všetci zaslúžite rovnako. A preto naše „ďakujem“ plynie priamo zo srdca. Veríme, že nás budete spomínať len v dobrom, aj napriek tomu, že sme neboli vždy takí, ako ste si predstavovali a ako by sa patrilo.

Pani riaditeľka, ďakujeme i vám. Vy ste bdela nad naším vzdelaním a dozerali ste na všetko.

Tety upratovačky, i vám patrí naše „ďakujem“. Vy ste po nás upratali aj ten najväčší neporiadok, aby sme sa na druhý deň mohli vrátiť do čistej triedy. Boli ste na nás vždy milé. Vám nezáležalo na tom, či sme dostali päťku z diktátu alebo trojku z písomky.

S vami, tety kuchárky, sme sa tak často nestretávali. Väčšinou ste boli v jedálni a niečo pre nás varili. Vždy niečo chutné a dobré. A za to vám patrí „ďakujem“.

V neposlednom rade patrí naša vďaka i vám, milí spolužiaci. Veď koľkokrát sme pobehovali po triedach a zháňali sme výkres, pravítko, či kalkulačku. Mnohí máme medzi vami kamarátov či súrodencov. Tak nás nesklamte a snažte sa pokračovať v našich šľapajach. Či už v športe alebo v učení. Veríme, že budete úspešní vo všetkom, do čoho sa pustíte.

Našich deväť na tejto škole uplynulo, no čakajú na nás ďalšie, ale na inej škole. Preto sa s vami všetkými lúčime a želáme veľa šťastia. Ešte raz vám všetkým ďakujeme a dovidenia!

Vážený pán riaditeľ, ctení učitelia, milí žiaci!
Dnes sme sa tu zišli, aby sme zase raz ukončili jeden školský rok. Pre nás deviatakov nastal okamih, keď sa so školou musíme rozlúčiť. Pre niekoho je to možno vydýchnutie, pre niekoho a myslím, že nakoniec pre všetkých to bude ukončenie jedného krásneho obdobia. Bolo by ľahké povedať: „Zbohom a ďakujem za vedomosti“, a potom len tak odísť.

Naša rozlúčka bude však iná. Od prvej chvíle, keď naše nôžky prekročili prah tejto školy ako prváčikovia, od prvých čiarok, roztrasených písmeniek abecedy, prvých slov či viet ste nám boli vy, milé pani učiteľky, oporou a poskytli ste nám ten najlepší štart do života.

Neskôr sme sa trošku oťukali v novom kolektíve, naučili sme sa množstvo vecí, napríklad ako sa správne systematicky učiť, ako nenápadne nazrieť susedovi do písomky, ako sa uliať z telesnej výchovy, tu sme sa naučili ako znášať prehry a potom sa znovu postaviť na nohy, nevzdávať sa a tešiť sa z víťazstiev.
Už vieme, že dva plus dva je štyri, že v slove „mýliť“ sa píše ypsilon, že zem je guľatá...Jednou z najdôležitejších vecí, čo sme sa naučili, bolo vážiť si priateľstvo, lásku a porozumenie.

Veď škola nám dala veľa priateľov. Medzi nimi však neboli len spolužiaci, či kamaráti zo záujmových sídliska, ale boli to hlavne chápaví učitelia, ktorí z nás vychovali zodpovedné osobnosti. S týmito ľuďmi sme zažili množstvo krásnych v škole, ale i mimo nej. Napríklad na spoločných výletoch, kde sme stvárali samé hlúposti a vylomeniny, no oni nám to vždy odpustili. Počas týchto rokov si každý z nás našiel cestičku, ktorou prechádzal z ročníka do ročníka. Boli to časy plné radosti , šťastia, ale aj náročnej driny...

Rok po roku deviataci odovzdávajú svoje žezlo ôsmakom, ktorí ani netušia čo ich čaká. Teraz budú najstarší, najmúdrejší, vážení a obľúbení, tak je čas, aby sme im konečne prenechali trón – náš čas vypršal! Aj keď sme len deviataci, ktorí „zjedli všetku múdrosť sveta“, chceli by sme sa vám z celého srdca poďakovať. Osobitá vďaka patrí našej triednej pani učiteľke za jej obetavosť, pevné nervy a lásku, ktorú sme cítili každý jeden deň. Tak ešte raz ďakujeme celému učiteľskému zboru za to, že nám vždy verili a vydržali to snami až do dnes.
Ďakujeme, budete nám chýbať!