Príhovor rodiča na stužkovej

Príhovor rodiča na stužkovej 

Vážený pedagogický zbor, vážení rodičia, milé naše deti,

keď ma mamičky zo stužkového výboru oslovili, aby som sa Vám dnes v mene rodičov prihovorila, spomenula som si na prvú schôdzku rodičovského združenia v septembri 2016. Naša nová triedna, pani profesorka XXXXX, nám okrem všelijakých iných potrebných informácií povedala, že by bolo dobré myslieť na stužkovú slávnosť a začať zbierať peniaze na ňu. Vtedy sme si my, rodičia vymenili medzi sebou neveriacke úsmevy, ktoré neunikli jej pohľadu. „Uvidíte, ako rýchlo ten čas prejde a ani sa nenazdáme a bude tu stužková“. Mala pravdu.

Nestihli sme si to ani poriadne uvedomiť a z našich nesmelých prvákov vyrástli mladí, takmer dospelí ľudia. Počas štyroch rokov, ktoré strávili v budove tejto školy ako jej žiaci, zažili určite veľa nového, spoznali mnoho nepoznaného, nadobudli množstvo nových skúseností.

Aj my rodičia sme počas ich štúdia prežívali mnoho radosti z ich úspechov, smiali sme sa na zážitkoch, ktoré zažili v laviciach školy, smútili sme a niekedy veru aj hromžili, keď sa im niečo nepodarilo. Boli to štyri roky, počas ktorých sa naše malé deti priamo pred našimi očami postupne menili a formovali na mladých ľudí s vlastným názorom, na ľudí, ktorým už chýba len pár krokov k tomu, aby svojím životom začali kormidlovať sami, bez našej každodennej pomoci.

Vážený profesorský zbor, aj Vašou zásluhou tu dnes spoločne všetci stojíme. Vďaka Vám sa naše deti dostali až sem – pred bránu dospelosti. Boli ste a stále pre ne ste studnicou plnou nových vedomostí, ktoré s radosťou a pokorou odovzdávate na svojich hodinách. Ďakujeme Vám, že k našim deťom cítite dôveru a že im pomáhate nielen pri rozvoji ich vedomostí, ale aj citlivo formujete ich osobnosti a pripravujete ich pre ďalší život.

V tejto chvíli mi nedá nespomenúť osobitne Vás, milá pani triedna profesorka. Chcem sa Vám v mene všetkých rodičov poďakovať, že ste našim deťom venovali celé štyri roky svojho života. Nie ste učiteľka, pre ktorú odučením povinnosti končia a naše deti to veľmi rýchlo vycítili.

Myslím, že aj vďaka tomu Vás už od prvých chvíľ brali ako svoju druhú mamu, dovolili Vám nahliadnuť do ich duší a vo všetkom sa na vás mohli obrátiť s dôverou, ktorá z vašej strany nikdy nebola zneužitá. Patrí Vám za to obdiv a obrovské poďakovanie od nás – rodičov.

S istotou môžem povedať, že ak raz naše deti budú spomínať na roky strávené v gymnáziu, nebudú spomínať len na svojich spolužiakov, ale s láskou a úctou si spomenú aj na Vás – na učiteľku s veľkým U a človeka s veľkým Č.

Milé naše deti,

dnešný deň je pre Vás výnimočný. Zelená stužka, stužka dospelosti je nielen symbolom nádeje, ale uzatvára krásnu etapu vo Vašom živote - etapu detstva. Možno si ešte v týchto okamihoch celkom neuvedomujete, že máte pred sebou prvé naozaj „dospelácke“ rozhodnutia, ktoré ovplyvnia Váš ďalší život.

Nasledujúce mesiace budú pre nás všetkých, no najmä pre Vás náročné. Čaká Vás rozhodnutie o Vašom ďalšom smerovaní, čakajú Vás prípravy na maturitné skúšky, i maturita samotná. Čakajú Vás prijímacie pohovory na vysoké školy.

O rok už bude väčšina z Vás mimo domu, mimo rodičov. Za ten čas sa budete musieť naučiť spoliehať sa hlavne sami na seba. Stanú sa z Vás dospelí ľudia plne zodpovední za svoje konanie.

Chcem Vám v mene rodičov sľúbiť, že budeme chápať, čo je pre Vás dôležité. Dôverovať Vám pri rozhodnutiach, ktoré urobíte. Nespochybňovať Vašu vieru v lásku a budúcnosť. A budeme Vás milovať – stále a bez podmienok.

Milí naši maturanti, na ceste, ktorá je pred Vami, buďte verní sami sebe, svojim snom a ideálom. Vykročte do sveta plného prekvapení a nájdite v ňom svoje šťastie

Nazdravie.