Nepochopená (Úvaha)

Nepochopená (Úvaha)

budem sa snažiť Vám opísať jeden deň z môjho života z pracovného obyčajného týždňa.. mám nultú hodinu.. zobúdzam sa na hlučné zvonenie môjho budíka na mobile, ktorý má zvuk ako pokazený telefón za socializmu a vydáva zvuky rííííng-rííííng.. rozlepila som oči a ticho premýšľam aký vtipný bude dnešný deň.. aké mám hodiny a čo po škole.. zase začal zvoniť budík.. tak som ho zastavila.. nahmatala som v mojej veľkej posteli ovládač od veže, kde inde mám aj knihy( väčšinou babské romány a tiež knihy o filozofii, časopisy z ktorých dominuje in-ko, mp3, ktorá je už tretia v mojom poradí a rôzne zápisníčky, zvýrazňovače a ozdobné vankúšiky ( nie moc pekné, ale poteší), plyšákov ( zajac-modrý, opica a mačka), stojan na mobil a mobil.. ledva sa vymotám a idem do kúpeľne, kde ma čakajú ranné rituály po ktorých sa vrátim späť do izby sa prezliecť..

vždy a každé ráno si oblečiem to isté.. čierne alebo fialové tričko, čierna mikina a čierne nohavice.. nepýtajte sa ma prečo.. nemám silu na to odpovedať.. keď sa oblečiem, čo trvá pol minúty idem si dať na tvár tapetu, ktorá pozostáva z aknekoloru, špirále, gramu púdru a keď je vtipný deň tak i tiene a lesk, keď nie je balzam.. potom si uvedomím, že mi to nepomôže ku kráse a tak s ťažkým srdcom ako Stonhange vstanem a idem sa očesať.. som na svoje vlasy pyšná.. sú husté, keď nie sú zrovna mastné a mali už aj modrú či zelenú farbu.. tak, keď nájdem moju ružovú kefu ( nemám rada ružovú, vlastne ju nemusím), niekde na koberci sa učešem.. zoberiem si potrebné veci pre život n sš a idem do školy.. takže nultá tvz.. prespím.. väčšinou som celý deň nevnímala.. až na matiku.. nepýtajte sa prečo.. to sa musí zažiť.. neskôr doma si uvedomujem, čo bolo v škole.. spolužiačky-pipiny .. tie ich reči a keď začnú niekomu tie svoje poznámky hovoriť.. jediný dôkaz toho aká je dnešná mládež obmedzená.. no čo.. ignorácia.. zistím, že život na sš pre mňa nemý význam a idem na icq.. zázrakom tu je Natália .. začínam si s ňou písať ale o 5 min už nedostanem odpoveď.. chudera.. je zmätená z mojich úvah o smrti a sama mi napísala, že nevie čo má na to odpísať.. možno desím pár ľudí.. svojím myslením.. tak s ňou ukončím konverzáciu a píšem si s Janou, ktorú to tiež nebaví.. tak a teraz si položte otázku čo teraz??

Sama v izbe.. vonku tma.. nepochopená a nevypočutá.. ani vlastná mama ma nepozná.. keby áno tak jedná o mnou úplne inak.. nevie aká som.. to asi nikto nevie.. ani ja totiž.. prečo sa trápim aj tak to nikoho nezaujíma.. nemám si s kým pokecať.. u každého som iná alebo divná.. veď každý sme iný.. tak.. teraz tu sedím sama a nudím sa.. po chvíľke vstanem a idem do kúpeľne a spať s otázkou čo mi prinesie nový deň?? Pretože každý deň mi niečo dá na zamyslenie.. pre zlé dni sa netrápim ale beriem ich ako skúšku, čo v podstate aj je.. pomaly zatváram oči, prestávam myslieť, strácam vedomie a spím