Prečo sa to stalo práve mne? (Rozprávanie)

Prečo sa to stalo práve mne? (Rozprávanie) 

Pochádzam zo športovej rodiny. Mama je bývalá pretekárka zjazdového lyžovania, dedko horolezec a babka basketbalistka, obaja reprezentanti ČSR. Od narodenia som trávila čas na horách a v telocvičniach. Najobľúbenejšou činnosťou je lyžovanie.

Keď som bola asdi v druhom ročníku na ZŠ, vybrali sme sa s mamou cez polročné prázdniny na rakúsky Stuhleck. Počasie bolo nádherné asi -25 stupňov a mrazivé slnko ako v ruskej rozprávke. Svah bol pochopiteľne takmer prázdny, lebo vydržať v takej kose, bol nadľudský výkon. Nám sa to ale ohromne páčilo, lebo zmrznutý sneh nám lepšie letí pod nohami a svah sa menej rozbije. Na zimu a drsné podmienky som si v takej rodine musela zvyknúť už v kočiariku.

Najmä mama si to užívala, lebo vtedy si to môže napáliť na strmom svahu ako v starých časoch a ostatní na ňu s údivom hľadia. Zrazu na mňa niekto po mene zakričal: ,,ahooj Matilda." Obzerám sa a čoskoro zbadám, že zababušená do prilby a okuliarov sa na mňa usmieva spolužiačka Bria a jej mama Sisa. Všetky sme sa potešili a pustili sa na spoločnú jazdu. Najmä mamy sa tešili, že nás nechajú na malom vleku a môžu sa trochu vybúriť (aj mama Brii je športovkyňa).

Háčik bol v tom, že na tomto svahu bol klasický kotvový vlek pre dvoch dospelých, ale my frajerky, sme sa naň hrdo pustili samé dve. Veľmi sme sa na túto slobodu tešili. Zo začiatku všetko vyzeralo v poriadku a na vleku sa nám išlo dobre. Čoskoro sme sa ocitli na konci a rovno pred sebou sme zbadali drevený mostík, na ktorý bolo treba vyhodiť kotvu, po tom, čo sa z nej obaja lyžiari odpoja.

Nám sa to však nepodarilo, keďže sme na takom vleku samé dve ešte nešli a nevedeli sme sa dohodnúť, ktorá vystúpi prvá. Viezli sme sa po mostíku, ktorý začal stúpať strmo hore. Už-už to vyzeralo desivo, na skok do záveja a možno aj parádny problém. V tom nám vypli lyže a my sme sa so smiechom zošuchli naspäť po mostíku dole. ,,Doma" sme to takmer zatĺkli, prezradili nás drobné ,,tvárové lyšaje" a zmrznutý sneh na našich zadkoch.

Dodnes sa na tej príhode dobre bavíme. Takže Otázka znie, prečo práve ja? Na túto otázku odpoveď nepoznám ale viem, že skokanom na lyžiach sa stať nechcem a je to vždy dobrá spomienka na rozosmiatie...