Liek pre dnešný chlad (Úvaha)

Liek pre dnešný chlad (Úvaha) 

Chlad, ktorí nás dusí, nemôže vyliečiť nik. Môžeme ho len zmierniť. Chlad môže mať rôzne podoby. Niekto nemá rodinu, nemá domov, nemá nikoho, kto by ho podržal v ťažkej chvíli.

Častokrát ľudí odsúdime bez toho, aby sme spoznali, akí sú vo vnútri. Nevieme sa vžiť do ich situácie, a preto niekedy možno konáme, ako by sme nemali. Sú ľudia, ktorí sa do situácie, v ktorej sú, dostali vlastnou vinou. Nevedeli si vážiť, že majú rodinu a zamestnanie. Aj napriek tomu by sme sa nemali od takýchto ľudí odvracať, ale naopak. Rozprávať sa s nimi, povzbudzovať ich. Možno by sa nám podarilo presvedčiť ich, aby si hľadali prácu.

No keby sme to všetko chceli dokázať, najsamprv by sme si museli získať ich dôveru. Ukázať im, že ak sa chcú vrátiť do normálneho života, musia sa snažiť a nepodceňovať sa. Nesmú sa ľutovať, pretože aj vďaka tomu teraz nemajú nikoho. Sebaľútosť je veľmi zlá vec, lebo človek zanevrie na svoje okolie a myslí len na seba. Utápa sa v bolesti a je mu čoraz horšie a horšie. Takýto človek sa musí chcieť zmeniť.

Pomôcť ľuďom, ktorých okolie odsúdilo, je ťažké. Na minulosť sa ťažko zabúda. Ľudia sú k sebe navzájom ľahostajní. Myslím si, že takýto nezáujem by zmizol, keby zmizli aj peniaze, pretože peniaze dokážu človeka zmeniť na nepoznanie. Tí bohatší sa vyvyšujú a chudobnejší sú utláčaní. Teplo medzi ľuďmi by sme možno docielili rovnosťou ľudí.