Vianočný príhovor v škole

Vianočný príhovor v škole

Vážení prítomní!

Nadišiel čas, na ktorý sme už všetci netrpezlivo čakali. Čas, keď nám vyčarí úsmev na tvári najmenšia maličkosť. Čas, keď sa opäť po roku stretneme so svojimi milovanými pri hrejivom krbe a každú sekundu pocítime ničím nenahraditeľnú rodinnú lásku , to rodinné puto, ktoré nás spája. Kúzlo Vianoc už spojilo mnohých ľudí. Každý túži stráviť najkrajšie dni v roku so svojimi najbližšími a tešiť sa tak, ako sa tešia oni.

Keď si teraz spomenieme na už prežité Vianoce, zaplaví nás jemný pocit nostalgie, akoby to bolo včera. Písanie listu Ježiškovi o všetkých svojich snoch, vôňa práve upečeného medovníka so škoricou, ktorá sa nesie po celom dome či šmýkanie sa na snehu.

To boli a navždy budú pre nás Vianoce. Dnes sa čím ďalej tým viac vytráca tá krásna viera, že ak vydržíme celý deň bez jedla, uvidíme zlaté prasiatko, či keď budem tíško sedieť, začujem cingot zvončekov. Ale jedno stále zostáva. Zostáva to tajomné čaro v našich dušiach, chuť robiť radosť ostatným, aby sme všetci boli naozaj šťastní a po skončení sviatkov mohli povedať: „Toto boli tie najkrajšie Vianoce.“

Dovoľte mi, milí prítomní, aby som vám v mene všetkých študentov zaželala pokojné a požehnané vianočné sviatky, pohodu v kruhu svojich najbližších a do nového roka veľa zdravia, energie a chuti do života.