Príhovor na stužkovú slávnosť

Príhovor na stužkovú slávnosť

Veľavážený pán generálny vikár mons. Anton Tyrol, vážená pani riaditeľka, ctený učiteľský zbor, drahí rodičia, milí hostia.

Niektorí ľudia vchádzajú do našich životov, a rýchlo sa z nich vytrácajú. Iní, chvíľu postoja, a zanechajú stopy v našich srdciach, a už nikdy nie sme takými akými sme boli. Sú to už takmer 4 roky odvtedy, čo sme prvýkrát prekročili prach tejto školy. Hoci sme boli trochu neistí, a nevedeli čo nás čaká, každému sa s touto školou bude lúčiť ťažko.

Naše spomienky majú sladkú príchuť smiechu, pevných priateľstiev, pevných lások i sklamaní. Hovorí sa, že loď je najbezpečnejšia v prístave. Ale na to ju nepostavili. Postavili ju, aby vyplávala na more, keď bude pripravená. A tak aj my sa musíme dnes pripraviť vyplávať na veľký, nebezpečný, ale hlavne krásny oceán, zvaný život.

Vďační ľudia, sú väčšinou šťastní ľudia. Preto ďakujeme za všetko. Veľké ďakujem patrí vám pán Tyrol. Vy, ako zástupca zriaďovateľa našej školy ste robili po celý čas našu plavbu príjemnou, a pripravili nám tak duchaplné prostredie, ktoré by sme márne hľadali na inej škole.

Ďakujem patrí aj našej pani riaditeľke, ktorá ako kapitánka lode nikdy nesklamala. Jej veľké srdce a obeta boli hnacie motory, a tak sme sa my, cestujúci, nemuseli báť akejkoľvek nástrahy ktorá nás počas plavby mohla postihnúť. Vďaka patrí učiteľskému zboru, triednej profesorke, za všetku pomoc, vedomosti i čas, ktorý nám venovali.

Dobrý učiteľ nie je ten, čo niečo naučí, ale ten, čo motivuje žiaka, aby vydal zo seba to najlepšie a objavil to, čo už vie. Verím, že sme v sebe vďaka vám toho objavili veľa, a že nám to pomôže na ceste životom.

Veľké ďakujem patrí našim rodičom. Za to, že pri nás vždy stáli. Boli pri tom ako sme spravili naše prvé kroky, pri tom ako sme prvý krát jazdili na bicykli, či pri tom ako sme boli neraz šťastní či sklamaní. Teraz tu už stojíme ako dospelí ľudia a čakáme, kedy nám na šaty či sako pripevnia zelené stužky, ktoré symbolizujú že sme pripravení na oceán života. No hlavne nám boli vždy oporou, akýmsi majákom. Majákom, ktorý nám osvetľuje cestu, aby sme vedeli opäť nájsť náš bezpečný prístav.

Budúcnosť patrí tým, ktorý veria v krásu svojich snov. Každý z nás môže mať to, po čom túži, ísť kam chce, byť čím chce. Stačí tomu len uveriť. Dajme preto každému dňu šancu, aby sa stal najkrajším dňom nášho života. Veď predsa netreba čakať na perfektný moment. Vezmime moment a spravme si ho perfektným. Snažme sa, aby práve táto, neopakovateľná chvíľa ostala v našich srdciach navždy. Nech táto noc, nepozná konca.