Na tento deň nikdy nezabudnem (Rozprávanie)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: LucinnkA
Typ práce: Referát
Dátum: 09.05.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 034 slov
Počet zobrazení: 154 476
Tlačení: 2 609
Uložení: 2 238

Na tento deň nikdy nezabudnem (Rozprávanie)

„Aaaaa...“ zobudila som sa s výkrikom z mojej nočnej mory. So šokovaným výrazom som sa posadila na posteli a zotrela si pot z čela. Po chvíli som z postele vstala. Keď som sa pozrela na kalendár a uvedomila si, že dnes mám narodeniny, nálada sa mi hneď zlepšila.

„Dnes mám konečne osemnásť“ povedala som si nahlas šťastne.
O chvíľu mi začal zvoniť telefón, pozrela som na display a tam blikalo meno Dávid.
„Ahoj“ zdvihla som telefón a milo sa ozvala. Na svoj sen som už úplne zabudla, mala som skvelú náladu z toho, že dnes mám narodeniny, tak mi hneď vyfučal z hlavy.

„Ahoj, tak prídeš o hodinu ku mne? Mám pre teba darček“. Hovori mi do telefónu tajnostkársky môj najlepší kamarát a z jeho tónu som zistila, že sa určite usmieva.
„Aký darček?“ vyletela zo mňa zvedavá otázka a už som sa aj ja usmievala.
„Veď uvidíš“ odpovedal a teraz sa už zasmial nahlas.

„Tak o hodinu“ povedala som rýchlo. Nečakala som ani na jeho odpoveď. Položila som telefón a hneďsa začala obliekať,aby som čo najskôr mohlas ísť k nemu.
Asi po pol hodine som vybehla z domu. Hneď ma ovial horúci vzduch letného dňa. Pomaly som kráčala po chodníku. Slnko silno pálilo, po vetri nebol ani náznak, ale ja som sa to snažila nevnímať. Kráčala som ďalej a neustále rozmýšlala nad svojim darčekom.

Konečne som prišla k jeho domu. On už na mňa s úsmevom čakal pred dverami paneláku.
„Ideme?“ spýtal sa a hneď vykročil vpred. Na tvári mal stále svoj veľký šibalský úsmev.
„Kam ideme?“ spýtala som sa nechápavo, keď som ho dobehla.
„Pre tvoj darček, kam inam“ odpovedal mi. Na chvíľu na mňa pozrel, ale hneď sa otočil a znova sledoval cestu pred sebou. Ja som kráčala hneď vedľa neho a stále naňho hľadela.

„Aký je to darček?“ začala som sa pýtať, ale vedela som, že mi to určite nepovie. Keď som sa ho pýtala už asi piaty raz a on mi stále neodpovedal, len s úsmevom kráčal ďalej, vzdala som to.

Keď sme konečna zastali, rozhliadla som sa a uvedomila si, kde sme a čo ma asi tak čaká. Stáli sme na letisku. Pred nami stálo malé lietadlo a pri ňom postávali dvaja páni, asi piloti. S otázkou v očiach som pozrela na Dávida a dúfala, že mi to všetko vysvetlí.

„Všetko najlepšie“ vyletelo z neho a s ešte väčším úsmevom než mal doteraz na mňa pozrel a ukázal smerom k lietadlu. Nevedela som či sa mám tešiť alebo skôr báť.
Šokovane som hľadela na lietadlo a potom môj pohľad prešiel znova na Dávida.
„Tak, môžeme začať?“ vykročil k nám jeden z dvoch pánov doteraz stojacich pri lietadle.
„Môžte začať“ povedal mu za mňa Dávid a ten jeho úsmev teraz vyzeral trocha podozrievavo, škodoradostne a ja som to už akosi nechápala.
„S čím?“ po tichu som sa spýtala.
„Ideš si skočiť s padákom“ oznámil mi Dávid môj darček, akoby hovoril o nejakej prechádzke. Ale toto mal byť skok!!

„Skočiť s padákom?“ spýtala som sa neveriacky, aj keď som vedela, že tým sa už jeho odpoveď nezmení. Namiesto odpovede len kývol hlavou na súhlas, na tvári mu stále pohrával ten škodoradostný úsmev a mňa začala chytať panika.
No nemohla som sa už toho nijak vyvliecť. Jediné, čo mi ostávalo bolo využiť svoj darček aj keď som sa bála.

Ten jeden pán mi začal všetko vysvetlovaťa ja som ho ticho počúvala. Snažila som sa vstrebať všetko čo mi hovorí a pritom potlačiť strach, ktorý sa postupne prehlboval.

Kým som si všetko uvedomila, sedela som nehybne v lietadle a nevnímajúc hľadela z okna. Až vtedy som začala vnímať krásny výhľad, ktorý som mala pred sebou. Všade krásne zelené lúky, rozkvitnuté stromy, krásna modrá obloha, na ktorej nebol ani obláčik.

Bol naozaj krásny deň a myslím, že bol úplne vhodný na to, čo som sa chystala (vďaka môjmu kamarátovi) o chvíľu urobiť. Začala som sa na to trocha tešiť. Na strach som už skoro zabudla, vedela som, že jeden pán bude pri mne a tak sa mi hádam nemôže nič stať.

„Môžme ísť?“ prerušil ma z premýšlania jeho hlas. Dvihla som naňho pohľad a rozmýšlala som nad tým, či by som si to nemala ešte rozmyslieť.

Nakoniec som sa ale rozhodla, že takýto darček nedostávam hocikedy a nemôžem ho zničiť, tak som sa k nemu postavila. Padák už mal na sebe a čakal len na mňa.
Obopásal nás k sebe pásmi padáka.

„Neboj sa“ povzbudil ma, keď si všimol, že sa trocha bojím a otvoril dvere. Stála som na kraji, len krok od toho podo mnou a on bol hneď za mnou. Chvíľu som hľadela pred seba a váhala. Zrazu som ucítila studený vánok na tvári a zistila, že už padáme, že už niet úniku.

Bolo to úžasné. Na strach som si ani nespomenula, vnímala som len ten skvelý pocit a krásny výhľad na všetko podo mnou. Všetko, čo som predtým videla z okienka sa mi teraz zdalo ešte krajšie a cítila som sa ako súčasť toho všetkého. Po chvíli som si ale uvedomila, že my vlastne padáme rovno dole, že zem je veľmi ďaleko a na okamžik ma pochytila panika.

O chvíľu mnou ale trhlo a to ma vyrušilo z mojich obáv. Pozrela som sa nad seba a tam sa už rozprestieral veľký, pestrofarebný padák. Vtedy sa mi uľavilo, keď mi došlo, že už nepadáme, ale sa vznášame.

Teraz som si mohla výhľad vychutnať pekne pomaly. Postupne sme boli stále nižšie a nižšie. Po čase sme boli niekoľko metrov nad krásne rozkvitnutou zelenou lúkou, na ktorej sme po chvíli aj pristáli. Odopla som sa a zvalila sa na zem. Konečne som pod svojimi nohami cítila pevnú zem.

Ležala som na jemnej lúke a s úsmevom na tvári hľadela hore na modrú oblohu.
Vstrebávala som všetky pocity z toho, čo som pred chvíľou zažila. Najskôr strach, vzrušenie a nakoniec úžas zo všetkej tej krásy.

„Ako sa ti páčil darček?“ spýtal sa ma známy hlas. Pozrela som sa smerom k hlasu a nado mnou stále so širokým úsmevom môj najlepší kamarát Dávid, ktorému vďačím za tento úžasný zážitok.
„Bolo to skvelé“ nadšene som vykríkla. Vstala som zo zeme a objala ho.
„Ďakujem ti, na tento deň nikdy nezabudnem“ 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu