Číslovky (Rozprávka o slovnom druhe)

Číslovky (Rozprávka o slovnom druhe)

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina, kde neexitovali žiadne čísla. Nemali počty, poradia, všetko sa dialo len tak od brucha. Ale najväčší problém bol, že nemali čísla domov, ani označené ulice, takže poštárka rozdávala listy, ako sa jej páčilo. Modrý list do modrého domu, žltý do žltého domu, a keď bol na známke psík, dala ho do domu, kde mali psíka.

Všetkým to takto vyhovovalo. Až jedného dňa si malý Zdenko objednal kolieskové korčule. Veľmi sa na ne tešil. Každý deň pozeral do schránky, či mu ešte neprišlo oznámenie o uložení zásielky. Čakal týždeň, čakal dva, až prešiel celý mesiac. Zdenko bol veľmi smutný. On však nevedel, že korčule prišli na poštu už dávno a pani poštárka ich zaniesla jednému veľmi smutnému dievčatku na opačnom konci mestečka. Dievčatko sa veľmi tešilo.

Každý deň prešlo na korčuliach dlhšiu a dlhšiu cestu, až jedného dňa sa korčuľovalo pred Zdenkovým domom. Zdenko ho zbadal a veľmi zosmutnel. Vyšiel pred bránu a pochválil dievčatko, ako sa vie dobre korčuľovať. Ono si zobulo korčule a povedalo: „Skús to aj ty.“ Zdenko sa veľmi potešil, obul si korčule a svišťal dole kopcom ako víchor. Od toho dňa sa korčuľovali spolu. Chvíľu dievčatko, chvíľu Zdenko.

Keďže Zdenkov ocko bol starosta, dohodol sa s mestským zastupiteľstvom, že musia v mestečku nejako označiť ulice a domy. Vtedy vznikli číslovky. Od toho dňa už nikomu nemeškal balík a všetky listy sa dostali do správnych rúk. No najväčšiu radosť mala poštárka.