List pre moju babku

List pre moju babku

Milá babka!

Bardejov 17. marca 2019

Neuveríš, čo som zažila cez jarné prázdniny. S ockom sme sa vybrali do Vysokých Tatier na Popradské pleso.

Bola to vynikajúca túra, aj sme sa nadýchali čerstvého vzduchu. Počasie bolo skvelé aj na sánkovačku a guľovačku. Vyzeralo, že sneh sa ešte neplánuje roztopiť. Po dobrom šantení sme vyhladli, preto sme zavítali do najbližšej reštaurácie. Kým sme si objednávali jedlá, počasie sa veľmi rýchlo menilo.

Počasie sa nie a nie umúdriť a my sme čakali, kedy budeme môcť sa vrátiť. Stále sme sa pozerali von a zároveň sa čudovali niektorým, ktorí si vyčíňanie snehu a vetra nevšímali. Videli sme aj deti, ktoré sa hrali pod kopcom Ostrva. Zrazu sa nečakane spustila, síce neveľká, ale aj tak nebezpečná, lavína.

Ocko na mňa zakričal: „Tam zostaň, ani sa nepohni odtiaľ!“ a už utekal von. Videla som, ako rýchlo nasadol na cudzí skúter pri reštaurácii. Po chvíli som si uvedomila prečo. Uvedomila som si to nielen ja, ale aj ľudia, ktorí na to pozerali. V snehu ležal malý chlapec, ktorý sa snažil ujsť, ale lavína bola rýchlejšia. Rodičov pri sebe nemal, nechali ho hrať sa tam samého, ako sme sa dozvedeli neskôr, ale strach v ich očiach hovoril za všetko, ľutovali svoje nezodpovedné počínanie.

Môj ocko bol pri chlapcovi skôr ako lavína, rýchlo ho schytil a vysadil na sedadlo. „Uf,“ vydýchla som si. Ocko riskoval vlastný život pre cudzieho chlapca. Potom som ich stratila z dohľadu. Viac už neviem, ocko mi len povedal, že všetko je v poriadku, keď sa vrátil celý zasnežený. OCKO JE MÔJ HRDIA NA SKÚTRI a myslím, že nie len môj.

Babka, dúfam, že Ty sa máš dobre. Na najbližšie prázdniny sa chys-tám k Tebe. Pozdravujem Ťa.

Tvoja vnučka Dominika