Človek, najlepší priateľ psa (Rozprávanie)

Človek, najlepší priateľ psa (Rozprávanie)

Počasie bolo sychravé, pršalo a do tváre mi fúkal silný vietor. Nehybne som ležal na zemi pri košatom strome. Okolo mňa bola hromada smetí. Po chvíli som si uvedomil, že od dažďa som celý premočený a únava sa nedá ani len opísať. Chcel som sa postaviť a zájsť na teplé a suché miesto, ale niečo mi v tom bránilo. Zakňučal som. Zakrátko bolo počuť prechádzajúce autá a čoskoro aj hlasy ľudí.

„Oci, som rád, že si zastavil pri tom smetisku, zbadal som ho v poslednej chvíli,“ povedal detským hlasom chlapec.

„Psík, aký peknučký a malý. Je nejaký vystrašený, nehýbe sa. Žije?“ pýtalo sa dievča.

„Júúj, veď je zranený,“ povedal chlapec.

Opäť som zakňučal. Zrazu mi došlo, že si nič nepamätám.

„Martin, Maruška, čo sa deje?“ spýtala sa žena, ktorá práve vystupovala z auta aj napriek dažďu.

„Mami, je tu ležiaci psík,“ povedalo dievča.

„Má obojok, takže asi niekomu patrí,“ povedal muž zamyslene. „Odvezieme ho k zverolekárovi, je celý doráňaný,“ dodal a odišiel do auta po teplú deku, do ktorej ma zabalil.

V tej chvíli som opäť zaspal. Prebudil som sa až pri pánovi, ktorý bol celý v bielom. Bol to pre mňa šok. Myslel som si, že budem doma. Čo sa to len stalo?

„Ten psík má šťastie v nešťastí, spoznávam ho. Chodí sem s majiteľkou pravidelne, mám jej číslo, skúsime jej zavolať,“ povedal zverolekár. Majiteľka sa veľmi potešila telefonátu a raz-dva bola v ambulancii.

Pomaly mi začalo dochádzať. Spomínam si, že som ušiel z dvora preskúmať okolie a... Už viem! Auto, zrážka... Júúj, bolo to hrozné a zároveň strašne ma všetko bolí. Ihneď som svoju paničku spoznal. Mal som iskričky v očiach. Moja majiteľka sa od zverolekára dozvedela zlú správu o tom, že mám úraz a vyžaduje si to operáciu, že to bude stáť okolo 500 eur. Keď to počula, rozplakala sa, lebo vedela, že si nemôže dovoliť dať toľko peňazí za operáciu. Zosmutneli aj deti, ktoré s rodičmi tiež celý rozhovor sledovali. Medzitým som zistil, že sa volám Aris, lebo tak sa ku mne prihovárala moja pani. Úraz bol vážny a bolo treba konať rýchlo. Napokon rodičia, ktorí ma našli, sa rozhodli, že prispejú peniažkami a pomôžu. Aj zverolekár bol dojatý dobrosrdečnosťou cudzích ľudí a rýchlo sa pustil do práce.

Operácia sa podarila, no zlomenina sa mi hojila pomaly. Obetavá pani sa o mňa príkladne starala a ja som jej lásku opätoval. Nikdy ani len nepomyslela na to, že by sa ma chcela zbaviť.

Hovorí sa, že pes je najlepší priateľ človeka, ale platí to aj presne naopak. Aj človek môže byť kamošom psa. Radosť je nielen v ľudských, ale aj v psích očiach.