A opäť je tu jar (Umelecký opis)

A opäť je tu jar (Umelecký opis)

Prudký ranný vietor zafúkal, krajina sa razom prebudila. V stromoch zašumelo ako príboj vĺn. Skončila sa noc, deň sa otváral ako kalichy kvetov, ktoré očakávajú hrejivé lúče slnka. Vzduchom prevoniavali prvé teplé dni. Jedno ročné obdobie strieda druhé.

Zo zeme zmizla prikrývka bielej ťažkej periny a znovu sa môže zhlboka nadýchnuť. Posledné páperká snehu sa pripomínajú v skvejúcich sa kvapôčkach padajúcich zo stromov na pomaly ohrievajúcu sa zem. Blyštia sa na tráve spolu s rannou rosou. Koruny stromov nechcú byť smutné a pusté. Svoje konáre premieňajú na pučiace útočisko vtákov. Horská voda v potokoch hukoce a bije sa o skaliská. Vietor je ešte neodbytný sťa samopašné dieťa.

Pohládza krajinu už nie tak ľadovými rukami ako pred pár mesiacmi. Jeho dotyk zjemňuje veľké dobré slnko, ktoré sa vykotúľalo na oblohu a cestuje po nej, aby lúče roztopili aj posledné kôpky snehu a začali zohrievať zem a ľudí. Občas sa schová za biele baránky, akoby nevedelo či ho svet už očakáva. Kde-tu vidno drobné vtáčiky zháňajúce potravu. Skrehnutými krídelkami sa pasujú s hrajúcim sa vetríkom. Štebocú a hašteria sa, spievajú a vyhvizdujú, poletujú navôkol a ohlasujú príchod jari dedinám i mestám.

Všetky sa náhlia stavajú si nedobytné pevnosti pre svoje ratolesti. Lúky pijú rannú rosu. Zvlnené ako závoj rozprestierajú svoje sukne - vytŕčajú lístky trávy, na ktorých zbadať biele a žlté hlávky malých kvietkov. Prvé kvietky si úzkostlivo upravujú lupienky, aby nakoniec mohli vykvitnúť v plnej kráse. Drobné slniečka tešiace sa teplým bozkom sú púpavy.

Nenápadné a čisté ako nedávny sniežik vykúkajú spod lístkov snežienky. Fialky spokojne ležia učupené v tráve, čakajúc na detské rúčky. Na stráňach ponúkol svetu svoje lupienky liečivý podbeľ. V záhradkách z vráskavej pôdu vyrastajú narcisy a tulipány, ktoré pyšne vystavujú na obdiv korunné lupienky všemožných farebných odtieňov a každého, kto sa k nim bližšie prikloní, omámia vôňou.

Všetko navôkol rozvonia novým životom. Človek má chuť tancovať a tešiť sa spolu s prírodou. Parky a ulice sa plnia zvedavcami a všetci túžia iba po jednom – opäť sa zohriať pod zlatistým slnkom.