Zármutok znesieš sám, ale o radosť sa musíš podeliť (Úvaha)

Zármutok znesieš sám, ale o radosť sa musíš podeliť (Úvaha)

Oddanosť a apatia. Starosť a ľahostajnosť. Odmeranosť a náklonnosť. Tak ako svižne každá hrejivá emócia rozprúdi krv v žilách človeka, tak rýchlo zamŕza srdce pri pocítení jej zdrvujúceho opaku. To isté platí pre radosť a zármutok. V jednom momente duša stojí na pomyslenom vrchole vzrušenia a lásky avšak hneď v druhom lusknutím prsta ocitne sa na dne zemského jadra. Bolesť či už fyzická alebo psychická ubíja každého z nás iným spôsobom.

Preto pre uľahčenie ťarchy, ktorá nás prenasledujem denným životom, zdieľame nezahojené spomienky a otvorené rany s tými, čo sú okolo nás. Avšak keď príde deň, kedy každý bôľ nahradí čo i len štipka potešenia, zrazu zdieľanie v túto chvíľu je nám neznáme. Prečo sme teda neschopní ponúkať pôžitok niekomu inému a zároveň naučení otvárať ústa v dňoch žiaľu?

Zavri oči a predstav si, že sedíš v kresle prykrytý huňatou dekou a usmievaš sa na stenu. Pred minútou ti prišla esemeska od šéfa oznamujúca povýšenie. Priam žiariš. V tom zaklope na dvere tvoja susedka. Jej dcéra ju ponížila pred jej novým priateľom, a tak ti prišla vyrozprávať čo jej leží na srdci. A hoci sa tvoja radosť z pred pár minút začala vyparovať, počúvaš.

Prečo nedokážeš zastaviť to negatívne šírenie emócii a nepochváliš sa svojím úspechom? Čo ti bráni? Pomyslíš si, aká zarmútená musí byť tvoja suseda, a preto svoju radosť presúvaš na druhú priečku. No kým susedka vypustí všetok hnev do vzduchu, tvoja radosť je preč.

Charlotte Bronte raz povedala: “Šťastie, ktoré nie je úplne zdieľané, možno sotva nazvať šťastím; nemá žiadnu chuť." a ja sa s ňou stotožnujem. “Boh ti naloží na tanier len toľko, koľko si schopný zvládnuť.” bola veta, ktorú mi ešte na základke povedala kamarátka. Až z odstupom času som si uvedomila, akú pravdu mala. Sama som bola jednou z tých, ktorí sa stále sťažovali svetu navôkol.

No keď som sa ocitla v situácii, kedy jediný človek navôkol som bola sama ja, naučila som sa svoju bolesť prekonávať osamote. Pozoruhodne, nebolo to ťažké. Práve naopak. Rozhodla som sa týmto otvoriť svetu moju stránku lásky.

Neboj sa, tvoje šťastie ti nikto nevezme. Množstvo štúdií ukázalo, že zdieľanie radosti zlepšuje naše psychické a fyzické zdravie a pohodu. Napríklad vďačnosť zlepšuje našu schopnosť spojiť sa s ostatnými, znižuje závisť a materializmus a dokonca zlepšuje zdravie ľudí s fyzickými chorobami. Týmto spôsobom budeš žiariť pozitivitou nie len ty, ale aj ten vedľa teba. Prečo teda nezačať zdieľať radosť?