Ako sme sa učili doma (Úvaha)

Ako sme sa učili doma (Úvaha)

Každý deň sa zobúdzame do krajiny, ktorá zaspala. Zobúdzame sa počúvajúc rozkazy a informácie o súčasnej situácii koronavírusu z médií, ktoré nás obliehajú z každej strany. „Noste rúška, zdržiavajte sa doma a umývajte si ruky,” zaznieva na každom kroku a tieto napomínania sa stali akýmsi životným mottom pre ľudí na celom svete.

Paradoxne si vo svete vyspelej civilizácie každý deň pripomíname normálnu a pritom veľmi podstatnú vec – hygienu. Umývanie rúk však, bohužiaľ, nie je pre každého prirodzená činnosť. Táto situácia nám všetkým pripomína dôležitosť vecí a činností, ktoré sme doteraz ignorovali. Zmenili sme pohľad na naše doterajšie priority, upokojili sme náš rýchly spôsob života…

Na začiatku pandémie si mnohí z nás neuvedomovali vážnosť situácie. Študenti neskrývali pocity nadšenia z plošného zatvárania škôl, neuvedomujúc si váhu zodpovednosti, ktorú za svoje vzdelanie nesú. Po uplynutí niekoľkých týždňov sa situácia zmenila. Ľudia nechcú byť zavretí doma a študentom chýba škola. Uvedomili si, že aj keď má rodič k svojmu dieťaťu citový vzťah a je možno zhovievavejší, rodič neznámkuje, rodič nemá toľko vedomostí ako učiteľ a čarovné miesto – internet – je preplnené často nesprávnymi, ale aj vymyslenými informáciami. Teraz si možno viac ako inokedy uvedomujeme, že za všetko, čo v živote dosiahneme, vďačíme škole.

Veď v nej trávime veľkú časť svojho života. Mladí ľudia vnímali školu doteraz ako samozrejmosť. Vďaka koronavírusu máme opäť možnosť uvedomiť si jej dôležitosť. Škola nie je len budova plná prísnych učiteľov. Pod pojmom škola sa skrýva mladosť, slzy, smiech, porozumenie a poznanie. Nám študentom táto situácia dáva do života skúsenosť a núti nás byť viac samostatnými. Nikdy predtým študenti nemali možnosť vzdelávať sa doma, ale táto situácia si to vyžaduje. Ako sa však donútiť, keď ma nikto nekontroluje, keď nezvoní na koniec hodiny? Učenie doma vyžaduje odhodlanosť, sebazaprenie i koncentráciu. Možno je to ťažšie, ale svedčí to o našej zodpovednosti. Učitelia sa snažia prispôsobiť vzniknutému problému, spájajú sa s nami prostredníctvom videohovorov v snahe naučiť nás aspoň niečo z učiva, ktoré by sme mali ovládať.

Najdôležitejšie je, podľa mňa, zorganizovať si čas a prispôsobiť sa zmenám, ktoré nastali. Ja som si preto pripravila rozvrh, aby som vedela, ktorému predmetu, kedy a koľko sa budem venovať. Po určitom čase som si na svoj rozvrh zvykla a dostavili sa aj pozitívne výsledky. Nesmieme zabúdať, že aj toto obdobie raz skončí a my už nikdy nebudeme mať viac času na samoštúdium. Svet pôjde ďalej. Nikto nás nebude ospravedlňovať za našu nevedomosť, pretože moderná doba predstavuje až príliš mnoho alternatív, ako sa učiť doma. Hodiny sedíme za pracovným stolom, rozmýšľame a snažíme sa učiť, niekedy si urobíme menšiu prestávku tak ako v škole a inokedy prokrastinujeme. Toto nie sú prázdniny. Máme zodpovednosť voči svojej budúcnosti, ale aj voči učiteľom, ktorí to s nami dlhé roky nevzdávali a nevzdávajú ani teraz.

Dnešnú situáciu vystihuje aj známy citát: „Najlepším učiteľom je život, ten nás na skúšky nepripravuje, ale rovno ich dáva.” Nám študentom táto situácia ukázala, aká dôležitá, je práca učiteľov, ale aj aká dôležitá je školská dochádzka a akú veľkú hodnotu má v našich životoch škola. V deň, keď sa nám život opäť vráti do starých koľají, už nikto nebude taký, ako pred koronavírusom. Súčasná situácia nás naučila vážiť si to, čo sme každý deň vnímali ako samozrejmosť. Ako sama často hovorím: „Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie,” preto sa snažím získať čo najviac, a tak sa vzdelávam doma a zodpovedne pristupujem k svojim povinnostiam.

Slovenské školstvo o možnosti štúdia z domova premýšľa každým rokom viac a viac, no aj napriek tomu nebolo na túto situáciu pripravené. Riešenia neprichádzali, tak sa učitelia zmobilizovali a začali vyučovať tak, ako to situácia dovoľuje. Učenie doma nie je katastrofou, pokiaľ sa prispôsobíme. Všetko sa dá dosiahnuť, pokiaľ človek chce a tam, kde je vôľa, tam je cesta. Verím, že z tejto mimoriadnej situácie, ktorá vyžaduje veľké množstvo obmedzení, sa poučíme a vezmeme si z nej vlastné posolstvo.

Ľudstvo na chvíľu spomalilo. Zmenili sme pohľad na naše doterajšie priority. Táto situácia nám pripomenula našu ohraničenú existenciu na tejto planéte a tým nám umožnila zamyslieť sa nad tým, ktoré veci a skutky by sme mohli urobiť inak a vážiť si ich viac.