Moje budúce povolanie

Moje budúce povolanie (Úvaha)

Čo to je povolanie? A vlastne čo to je profesia? Ja si myslím, že podstatná je škola, kde sa dá vyučiť. Ale čo je práve profesia? Predpokladám, že to je budúca práca. Najskôr je potrebné si vybrať odbor strednej školy, ako napríklad automechanik, kuchár alebo kaderník.

Samozrejme, prvé povolanie, ktoré mi príde na um, je automechanik. Mňa totiž veľmi zaujímajú autá. Takže profesia automechanika je pre mňa úplne najlepšia. Teda najbližší mi je odbor autoelektrikár. Viem, že táto práca bude stále aktuálna, lebo svet je závislý na autách. Teda skôr ľudia sú závislí na autách. A autoelektrika a motory sa kazia stále.

Nič nevydrží večne a karoséria je veľmi komplikovaná, to ani nejdem rozpisovať, lebo by mi nestačil ani celý zošit. Taktiež je problém, že sa rozširuje v autách veľa hrdze. Odmalička skúmam autá. Už v piatich rokoch otec rozoberal motor a ja som nemohol chýbať. Bol som celý od oleja a sadzí z výfuku. Práve vtedy ma to chytilo, odvtedy ma práve toto baví. V tej dobe boli staršie autá a mali iba benzínové a dieslové motory. Terajšie sú aj elektrické.

O tejto škole uvažoval aj môj otec a ak budem dobre vedieť všetko urobiť, tak mi daruje našu novú garáž, aby som mal vlastný servis a elektrodielňu. Samozrejme, nebudem tam sám. Bude mi tam pomáhať jeden spolužiak a môj brat. Ten je vyučený pneuboxista a špecializuje sa na všetko okolo áut. Odmalička ma zaúča a ja sa postupne zdokonaľujem. Budeme ľuďom zabezpečovať poriadne gumy a servis, aby jazdili bezpečne. Môj otec má pneuservis. Je pracovitý a je môj veľký vzor!

Ľudia naokolo ma od tohto povolania odhovárajú. Stále vravia, že budem mať ruky od oleja a benzínu a budem celý smradľavý. Ale mne to neprekáža. Hlavne moja mama vraví, že budem smrdieť gumou a olejom a budem večne špinavý. Ale mne to vonia a baví ma rýpať sa v autách. Navyše som chalan a nič iné sa ku mne nehodí!