Všade dobre, doma najlepšie (Úvaha)

Všade dobre, doma najlepšie (Úvaha)

Viete, rád cestujem po svete. Obdivujem krásne pohoria, zelené lesy, dlhé rieky a rád sa prechádzam po rozľahlých plážach pri mori. Ale vtedy keď cestujem do zahraničia, vždy ma ťahá niečo naspäť. Možno si poviete, že za hranicami je všetko krásne, upravené a u nás je všetko také obyčajné. A vtedy sa pýtam: „Prečo si niektorí Slováci nevážia svoj domov?“ A vzápätí hľadám odpoveď. Akoby to bol trend nevážiť si to, čo máme. Veď aj u nás nájdete krásne hrady a zámky, majestátne hory a unikátne stavby. Aj my sa máme čím pýšiť.

A predovšetkým tu máme ešte jeden unikát – folklór, ktorý vyniká svojou jedinečnosťou a tým, že v každom kúte Slovenska je iný. Veď o čom hovoria naše ľudové piesne? Odveká je ľudská túžba po šťastí. Univerzálny recept naň neexistuje, ale ľudia ho vždy hľadali i v utrpení, bolesti a pri práci. Vraví sa, že najkrajšie ľudové piesne má ľud tej krajiny, ktorá vo svojej histórii prežila najväčšie súženia a príkoria. A náš folklór to dokazuje. Pritom je to vec, ktorá sa vo svojom domove stáva ohrozeným druhom.

Čítame a počúvame mnohé celebrity i politikov, ako milujú Slovensko a čo dokázali pre Slovensko urobiť. Ale ja si myslím, že aj tu platí ten slávny exuperiovský výrok: „Dobre vidíme len srdcom. To dôležité je očiam neviditeľné.“ Nepretvarovať sa, neklamať, neobohacovať sa, ale naozaj pracovať pre svoju vlasť i národ. Azda by sme sa mali vrátiť k tomu štúrovskému ,,Málo troviť – viac tvoriť.“ Aj na tento výrok sa podobne ako na folklór zabúda. A viete prečo ? Pretože ne internete sa dozviete menej o Slovensku a jeho krásach ako o zahraničí.

Aj preto si ľudia myslia, že zahraničie je lepšie. Každý má síce v sebe túžbu objavovať, ale podľa mňa sa poberajú zlým smerom. Akoby mali zle nastavený kurz na GPS. Skúsme nastaviť tento kurz na domov a hľadajme motiváciu na poznávanie domova. Pretože keď nezmeníme tento kurz, zabudne sa na to, čo máme. Veď nech stále platí ,,Všade dobre, doma najlepšie!“