,,Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať.“ M. Válek (Úvaha)

,,Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať.“ M. Válek (Úvaha)

Čo vlastne znamená pre niektorých z nás domov? Ja si myslím, že pre každého znamená domov niečo iné. Pre niekoho to môže byť rodina, pre niekoho domov detský, pre niekoho domov náhradný.

Som toho názoru, pretože poznám veľa ľudí, pre ktorých domov znamená rodina náhradná a nie tá skutočná alebo lepšie povedané, cítia sa viac doma vo svojom náhradnom domove ako vo svojom skutočnom. Prečo to tak vlastne je? Na otázku však len ťažko dostať odpoveď.

Myslím si, že každý musí sám nájsť domov, v ktorom sa cíti dobre. Pre niekoho to bude domov rodičovský a pre iného neskôr jeho vlastný. Pre mňa je to zatiaľ domov rodičovský, pretože sa tam cítim dobre a vždy sa tam môžem vrátiť, či už v smútku alebo v radosti. V podstate mám všetko, čo potrebujem a dostala som z domu aj veľa vecí, ktoré využijem v živote.

Sú to napríklad: vštepenie kresťanstva, láska, nádej, úcta k ľuďom, slušné správanie a v neposlednom rade aj právo na život. Myslím si, že je a vždy to aj pre mňa bude miesto, kde sa môžem prísť vyplakať. Ale položme si otázku, je to tak v každom domove? Podľa môjho názoru by mal domov brať takto každý z nás. Podľa mňa by mal byť každý domov miestom, kde sa môže dieťa vrátiť nech sa deje čokoľvek.

Ako som už na začiatku písala, niekto môže brať ako domov svoj domov náhradný. Je jedno, aký to je, ide hlavne o to, aby vôbec ten dom, v ktorom sa môže vyplakať našiel. Myslím si , že je jedno, či ho nájde v tridsiatich rokoch, piatich rokoch alebo v sedemdesiatich rokoch. Myslím si, že je to aj životné šťastie nájsť domov, v ktorom sa človek bude môcť vyplakať, ale aj vždy s radosťou vrátiť.

Pán Válek teda krásne vystihol pointu domova v tomto citáte. Na tomto citáte by sa mala podľa mňa zakladať rodina. Aj rodičia by mali vo svojej rodine a vo svojom domove myslieť na to, aby pre svoje deti vytvorili hniezdo, kde sa môžu vždy vyplakať, posťažovať, ale hlavne s radosťou vrátiť.