„Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať“ M.Válek

„Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať“ M.Válek

Vraví sa, že domov je miesto, kam sa človek môže vrátiť vždy. Že ho tam privítajú s otvorenou náručou a pripravenou posteľov. Kde však má človek naozaj domov?

Na svete sú miliardy ľudí. Je to obrovské množstvo rodín a ani jedna nie je rovnaká. Dajú sa síce zaškatuľkovať do pojmov ako úplná, neúplná, šťastná či nešťastná, každá je iná.

Domov má byť predsa tam, kde je rodina. Aspoň tak by to určite povedala väčšina ľudí. Ktovie, čo na to vravia ľudia, ktorí tú rodinu nemajú. Znamená to, že nemajú domov?

Myslím si, že domov je akékoľvek miesto, kde sa človek cíti dobre a má pocit, že tam patrí.

Že môže byť sám sebou.

Práve o tom to totiž je. O tom, že keď prídete na miesto, kde ste doma, cítite sa bezpečne. Myslím tým natoľko bezpečne, že ak sa vám chce smiať, nebojíte sa hoc i bez príčiny smiať. Keď chcete plakať, plačete a viete, že stačí natiahnuť ruku a o chvíľu ju ktosi chytí. Viete, že ak chcete rozprávať, tak môžete a vždy sa nájde niekto, kto vás vypočuje.

Domov teda predsa len tvoria ľudia. Takí, pre ktorých znamenáte všetko na svete a oni pre vás znamenajú presne to isté.

Chcem len povedať, že ak sa ráno prebudíte a tešíte sa na deň, ktorý konečne strávite doma obklopený všetkými tými ľuďmi, ste víťaz.

Znamená to totiž, že nemáte len bydlisko či dom na žitie. Máte skutočný domov, kde vás milujú presne takého, aký ste.