„Dobrá spoločnosť a mnoho povinností bývajú tým najlepším liekom na bolesť duše.“ Christopher Paolini

„Dobrá spoločnosť a mnoho povinností bývajú tým najlepším liekom na bolesť duše.“ Christopher Paolini

Bolesť, smútok, žiaľ. Udalosti, o ktoré je ťažké podeliť sa, slová, o ktorých je ťažké rozrečniť sa. Bolesť zožiera vnútro, topí vnútornosti, krv sa mení na žeravú tekutinu a človeka doslova núti padnúť do kolien. Áno, taká je bolesť. Ale čo s ňou?! Dá sa jej predchádzať? Naozaj je to o dobrej spoločnosti? Môže byť mnoho povinností jej liekom?

Ani toxické vzťahy v mojom živote s chlapcami ju nedokázali tak precízne zraniť, ako smrť blízkej osoby. Bolo to ťažké obdobie, v ktorom som si neuvedomovala hodnotu vlastného života. Ako som sa z toho dostala? S čistým svedomím môžem povedať, dobrá spoločnosť a mnoho povinností mi pomohli opäť zjednotiť bolestivú dušu.

Prežívajú bolesť duše všetci rovnako? 100 ľudí, 100 chutí... Myslím si, že nie vždy je to len o dobrej spoločnosti. Existujú aj takí, ktorí pre bolestivú dušu preferujú samotu. Povinnosti zahodia za hlavu, priateľov tiež. V jednoduchosti povedané, svoje neľahké obdobie nechcú zdieľať s nikým iným.

Sme ľudia, sme odlišní. Niektorí nesú bolesť v skrytosti a sami, iní ju potrebujú rozdať. Podľa môjho názoru je však úplne v poriadku, ak niekto preferuje samotu. Je to stav, pri ktorom si usporadúvame chaotické myšlienky bez kontaktu s ľuďmi. Rovnako je v poriadku aj to, ak sa so svojimi ťažkosťami dokážeme porozprávať s najbližšími. Myslím, že práve dobrá spoločnosť a zaneprázdnenosť človeka majú veľmi dobrý vplyv na udržanie si zdravej duše.

Žijeme v 21. storočí a nik doposiaľ nevynašiel liek na bolestivú dušu. Nie je to zvláštne? Možno je to nereálne, možno sme tým liekom práve my. Aj keď ticho je ovzduším bolesti, priateľov a rodinu možno nazvať tým najvzácnejším liečivom na ubolenú dušu.