Môj obľúbený park (Umelecký opis)

Môj obľúbený park (Umelecký opis)

Medzi moje obľúbené miesta, kde sa rada vraciam v každom ročnom období, patrí mestský lesopark. Je to ihličnato-listnaté zátišie, kam vždy zájdem, keď potrebujem o niečom popremýšľať alebo sa len chcem nasýtiť čerstvého vzduchu. Dnes, keď lístie hrdzavie a slnko, skúpe na teplé lúče, už tak nepáli, vstupujem doň s túžbou po samote a relaxe.

Do parku vchádzam cez veľkú bránu so zvláštnymi ornamentmi. Naľavo i napravo od nej stoja dva veľké duby ako hrdí strážcovia. Ich listy, donedávna zelené, dnes hrajú všetkými farbami.

Od brány vedie kľukatý „roztancovaný“ chodníček, na ktorý sa napája nespočetne veľa ďalších ciest. Keby sme sa pozreli na park zhora, videli by sme, ako je poprepletaný, asi ako keby sme držali v rukách listy zbrázdené tenkými žilkami.

Popri chodníčkoch sú všade roztrúsené lavičky, na ktorých sedávajú zaľúbené páriky alebo starí ľudia, ktorí sem chodia kŕmiť holuby. Všade sú popadané listy, ktoré vytvárajú jemný koberček akoby stvorený pre kráľovnú. Atmosféru radosti v nás vyvolávajú deti, naháňajúce sa po tráve, dnes ešte zelenej, ale pestrofarebné listy nám pripomínajú, že jeseň je už tu.

Pomaly prechádzam gaštanovou alejou. Listy na stromoch vyfarbila príroda od výmyslu sveta: sú krásne, niektoré sýtočervené, iné žlté či oranžové... Okolo nich sú popadané gaštany tých najzvláštnejších tvarov a veľkostí. Pri troške fantázie nám pripomínajú malé zvieratká alebo tajomné bytosti z iného sveta...

Uprostred zelenej oázy stojí veľká socha. Dnes je pokrytá napadaným lístím a vyzerá, ako keby sa pred nami chcela skryť za závoj z nich. Ale vtáčiky, ktoré ešte neodleteli do južných krajín, si ju aj tak našli, posadali si na ňu a pripomenuli nám ako krásne vedia spievať. Možno usporiadali spevácku súťaž alebo že by sa s nami chceli rozlúčiť pred svoju dlhou púťou?

Nakoniec som sa dostala na moje obľúbené miesto v parku. Na malom kopčeku stojí dub. Keď si podeň sadnete, jeho rozkonárené vetvy vytvárajú nad vami krásnu klenbu pestrofarebných listov. Stačí len trochu zakloniť hlavu a už cítite, ako presvitajúce slnečné lúče spolu s nimi vytvárajú zlatý dážď, ktorý vám šetrne pohladí tvár.

Príroda, a hlavne tá naša v parku, je ako hojivý balzam na dušu i telo. Veľakrát som v jej lone zregenerovala svoje sily, usporiadala si ťažké myšlienky. Plná pokoja, s príjemnou únavou v končatinách som zaspala pod mohutným dubom, pod ktorým  bola jemná výstelka   z listov a trávy, mäkšia ako páperová perinka. Ponorila som sa do ríše snov...