Problémy vzájomného (ne)pochopenia (Úvaha)

Problémy vzájomného (ne)pochopenia (Úvaha)

Malý priestor, veľa ľudí.  Takto by sa dala charakterizovať mestská hromadná doprava v Bratislave. Hoci autobusy, trolejbusy a električky jazdia často, približne každých päť až sedem minút, stále je v nich nával. Tak mi napadá otázka, či je pravda, keď sa hovorí, že sme malý národ. Veď všade je toľko ľudí...

Koľko ľudí, toľko chutí. Tento výrok by sa dal aplikovať aj na mestskú hromadnú  dopravu. Obmedzený priestor s množstvom osôb, názorov a preferencií. A pritom majú všetci niečo spoločné. Schopnosť, ktorá sa nazýva pochopenie druhých. Lenže koľkí z nás vedia pochopiť napríklad kamarátov a vžiť sa do ich kože? Ak nevieme pochopiť ľudí, ktorí sú nám blízki, dáme si námahu pochopiť druhých, úplne cudzích ľudí?

Hovorí sa, dvakrát meraj a raz strihaj. Malo by to platiť aj na naše slová. Skôr, ako ich povieme nahlas, mali by sme si premyslieť, čo vlastne chceme povedať. Nepochopenie pramení z nedostatku informácií a zo zlyhania komunikácie medzi ľuďmi.

Najhorší sú starí ľudia. Hlavne ráno, keď býva najväčší zhon. Mladí sa ponáhľajú do školy, dospelí do práce a do celého zmätku vstúpia dôchodcovia... Akoby nemohli ísť na ranný nákup po dopravnej špičke! Začnú si raziť cestu celý vozidlom a pritom si „hľadajú obeť“,   na ktorej by sa mohli, takpovediac, vyvŕšiť. Čo im dáva právo urobiť niečo také? žeby ich vek? Ak môžeme pochopiť my, že sú starí, že nevládzu stáť a potrebujú si sadnúť, nemôžu aj oni pochopiť, že občas máme dôvod na to, aby sme si na chvíľu sadli? Takto sa rodí konflikt. Zo vzájomného nepochopenia.

Nedávno som bola aj svedkom podobnej situácie. Do trolejbusu nastúpila staršia pani. Hoci v ňom bolo dosť voľných sedadiel, postavila sa rovno nad mladého chlapca a spustila... Samozrejme, chlapec sa nepostavil, lebo vedel, že sú tam iné voľné miesta. A pani hovorila    a hovorila – aká je dnešná mládež drzá, nevychovaná... Dodnes nechápem, prečo si nemohla sadnúť tam, kde bolo voľno.

Prečo majú ľudia schopnosť pochopiť rovnocenných alebo silnejších a voči slabším mladším si dovoľujú? Takmer všetky konflikty v mestskej hromadnej doprave vznikajú  medzi osobou, ktorá má pocit nadradenosti, a osobou, ktorá je „ľahkou korisťou“.

Myslím si, že každý by  sa  mal  starať  o svoje  záležitosti.  A ak  sa  chce  niekto  miešať do súkromných vecí druhého, nemalo by to byť bez závažného dôvodu. Na to, aby človek bol slušný, stačí iba vôľa...