Stužková slávnosť (Slávnostný prejav)

Stužková slávnosť (Slávnostný prejav) 

Vážené slávnostné zhromaždenie, milí moji žiaci!

Vlaky odvážajú ľudí raz napravo, raz naľavo. Všetci sa veľmi ponáhľajú a niečo hľadajú. Človek nikdy nie je spokojný tam, kde je. Len deti vedia, čo hľadajú. Deti majú to šťastie.

Keď ste pred viac ako troma rokmi nastúpili do vlaku zvaného SPŠD – maturita, netušili ste, že kým šťastne dôjdete do cieľa, na ceste vás čaká zopár životných míľnikov.

Raz ste museli prestúpiť, aby ste si presnejšie vytýčili cestu, ktorá vedie do vami vytúženého cieľa. Vymenili sa spolucestujúci, niektorí z vás sa párkrát odviezli aj o zastávku späť, no svoj vlak dobehli a vy ste im držali miesto. Netušili ste, že poniektorým budete môcť len smutne zakývať z okna na rozlúčku. Nič v živote nie je zadarmo a aj v tomto vlaku treba

o svoje miesto stále bojovať a platiť  zaň. Každá z  týchto  zmien sa viac  či  menej  zapísala do vašej pamäti a podpísala na formovaní vášho charakteru.

Milí žiaci, ani netušíte, aké veľké otázniky sa zračili vo vašich očiach, keď sme sa

2. septembra 2008 prvýkrát stretli. Po dňoch, týždňoch, možno mesiacoch naplnených neistotou a osamelosťou, keď ste boli niečí a ničí zároveň, kládli ste si množstvo otázok:

Aká bude? Dokedy s ňou môžeme rátať? Vydrží s nami do konca? Môžeme od nej čakať pomoc? Uverí nelichotivej povesti, ktorú sme rokmi získali, alebo si o nás urobí vlastnú mienku?

Prirodzene, obyčajný okoloidúci by si myslel, že sa podobáte desiatkam iných študentov, ktorí sa chcú vždy vyvliecť zo svojich povinností, vyhovoriť sa na niekoho iného, alebo len tak nečinne prežívať a prechádzať z ročníka do ročníka.

Ale vy ste pre mňa dôležitejší ako ostatní, a preto sa snažím ochotne vás počúvať, ako sa žalujete alebo vystatujete, alebo dokonca niekedy len tak mlčíte. Chcem sa o vás starať, povzbudzovať vás a uistiť, že som tu vždy pre vás, pretože  vy, ste moji  žiaci. Nehľadím na  vás však len ako na žiakov, ale za každým vidím človeka s jeho radosťami, starosťami. Spolu sme totiž objavili tajomstvo života: Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné. Stále hľadám cestu, ako si získať a udržať vašu dôveru a hľadám cestu, ako vás vyburcovať    k zodpovednosti za seba, svoje činy i za svojich spolužiakov.

Pamätajte, moji milí, dnešná stužková slávnosť symbolizuje zastávku s označením DOSPELOSŤ. Byť dospelým, to nie je len mať práva, ale plniť si svoje povinnosti a byť zodpovedný vo svojom konaní a rozhodovaní.

Je čas sumarizovať, čo som urobil, neurobil, koho som potrápil, koho potešil, komu mám poďakovať, komu vysloviť ospravedlnenie. Všetci, na ktorých vám v živote záleží, sú dnes vašimi hosťami.

Nakoniec vám prajem, aby ste vždy boli ľuďmi, ktorí vždy konajú v súlade so svojím presvedčením, sú zodpovední za svoje sľuby a činy, šíria lásku, pokoj, pochopenie...