Dážď v duši (Úvaha)

Dážď v duši (Úvaha)

Daniela od svojich šestnástich rokov žila sama s mamou a dvoma bratmi. Osud sa s nimi neľahko zahral. Znášala to veľmi ťažko. Jej mama, aby uživila rodinu, musela veľa pracovať. Výchova dcéry sa je postupne vymykala spod kontroly. Daniela takmer celé dni a noci strávila medzi ľuďmi, ktorých jedinou prioritou života bol alkohol.

Jeden novembrový večer sa vybrala s partiou na diskotéku. Keď tancovala s priateľmi, zbadala tam JEHO. On si tiež všimol jej pohľad. Prišiel k nej a začal s ňou tancovať. Pri tanci si jeden druhému šepkali slová, ktoré dovtedy nepovedali nikomu inému. Takto spolu strávili asi dve hodiny. Vymenili si telefónne čísla a pobrali sa domov. Cestou kráčala s príjemným chvením. Bola opäť šťastná. Zamilovala sa. Peter bol od tej chvíle jediným svetlom v jej živote. Keď jej zavolal, srdce sa jej veľmi rozbúchalo. Nevedela sa dočkať, až ho znovu uvidí. Ich stretnutia boli čoraz častejšie. Dlhé zimné večery si spríjemňovali nekonečnými rozhovormi. Povedal jej o sebe všetko. Len jedno zamlčal...

Daniela, zaslepená láskou sa rozhodla, že mu dá to, čo jej už nik nevráti. Najväčší dôkaz lásky.

Milovala ho z celého srdca a nedokázala si predstaviť, že by toto svetlo v jej živote zhaslo.

Až raz Peter neprišiel. Nemala o ňom žiadne správy. Nedvíhal telefón. Prázdny tón v jeho mobile ju zabíjal. Po nejakom čase sa dopátrala k tomu, že jej milovaný leží v nemocnici. Rozhodla sa ho navštíviť. Tam sa dozvedela šokujúcu správu. Peter je pozitívny na HIV. S plačom prišla k nemu a zaliala ho výčitkami. ,, Prečo si to spravil? Prečo si nič nepovedal? Ako si len mohol? Ako?“ Peter jej neodpovedal. Nedokázal odpovedať ne jej otázky. Veď ju tak miloval. Nevedel o tom, že ich lásku zabiť. Zomieral, zomierala láska v ňom. Ako jej to povedať? Čo je povedať? Nenachádzal slová. Rozhodol sa pre ticho. Hľadel von oknom a na ňu ani nepozrel. Vystrašená a nahnevaná odišla. Cestou jej v hlave vírili rôzne myšlienky. Myslela hlavne na to, že sa už nikdy nevylieči. V zápale myšlienok nevnímala nástrahy vonkajšieho sveta. To sa jej stalo osudným. Pri prechode cez cestu ju zrazilo auto. Prebrala sa až o niekoľko dní v nemocnici. Pri posteli sedela mama. Daniela jej s veľkou námahou všetko vyrozprávala a potom tíško vydýchla. Vydýchla poslednýkrát.

Rozlúčka so životom, ktorý tak milovala. Rozlúčka s človekom, ktorý bol pre ňu všetkým.

Všetko zrazu tak rýchlo zmizlo. Tak, ako prišlo.

Ale čosi len predsa zostalo. Rana na mŕtvej duši.