Umenie je potravou duše (Úvaha)

Umenie je potravou duše (Úvaha)

Umenie je vizuálne alebo audiofonické stvárnenie ľudských predstáv. Umenie sú črty štetcom tvoriace určité posolstvo alebo aj súzvuk tónov udávajúcich melódiu. Umenie sú vytvarované obrysy sôch v priestore, ale aj slová podnecujúce našu fantáziu. Umenie je vyjadrenie človeka, čo považuje za krásu. Rozhliadla som sa okolo seba a vo všetkom, na čo som sa pozrela, som videla umenie. Prútený košík na kraji môjho stola: prepletanie prútov v pravidelnosti počas tvorby vo finálnej podobe predstavuje estetické vlnenie.

Starý zošit: dizajn jeho obalu pozostáva z roztrúsených nezábudiek a motýľov poletujúcich pomedzi ne. Na stene visia fotky z minuloročného kalendára. Aj práve to, že fotograf dokáže kvalitne zachytiť situácie, ktoré vyčaria človeku na tvári úsmev, je umenie. Takmer všetko okolo nás je umenie. Od drobných magnetiek od kamaráta, cez hudbu v rádiách až po monumentálne architektonické stavby. Dá sa povedať, že v umení žijeme.

A to, na čo sa každý deň pozeráme, určite ovplyvňuje aj nás samotných. Minimálne tým, že si o každom osobitom štýle umenie utvoríme svoj vlastný názor. Vyberáme si spôsob estetiky, ktorá nám lahodí najviac a potom sa jej otvárame. Počúvame hudbu, ktorá sa nám páči, pozeráme filmy, ktoré sú podľa nášho štýlu, čítame knihy zaoberajúce sa podobnými myšlienkami ako my. Umenie nás ovplyvňuje, či už sme si toho vedomí alebo nie. Je predsa prirodzené, keď si pri rytmickej hube dupkáme nohou, že sa pri expresívnom obraze zamyslíme, čo tým chcel autor povedať alebo sa pri dojemnom filme rozplačeme. Avšak umenie nás ovplyvňuje i dlhodobo. Mohlo by sa prirovnať k potrave duše, ktorá určuje hodnotu a druh energie. Človek, ktorý počúva rýchlu, impulzívnu hudbu, bude viac rezolútny ako človek uprednostňujúci klasiku, pri ktorej si odpočinie a zregeneruje.

Na umenie ako potravu duše by sa však dalo nahliadať aj z druhého ohla pohľadu – z umelcovho. Ak sa autor ponorí do svojej práce, nachádza akoby vnútorný pokoj. Je to jeho oáza šťastia. Vyjadrovanie myšlienok jazykom, ktorý pozná lepšie než materinský, je druh rozprávania, pri ktorom sa umelec cíti ako s priateľom, zverujúc sa mu, či ho niečo trápi alebo naopak, činí šťastným. Ako povedal istý svetoznámy spisovateľ: „Umenie je činnosť, ktorá umožňuje človeku vedome ovplyvňovať druhých prostredníctvom istých vonkajších znamení tak, aby v nich vyvolal alebo oživil pocity, ktoré sám zakúsil.“ To zobrazujú výsledné diela.

Ak sa pozrieme do histórie, zistíme, že umelci stvárňovali filozofiu danej historickej éry. Z toho vyplýva, že podľa spôsobu výtvarnej formy vieme odhadnúť dobovú mentalitu. Napríklad pri renesančnom umení vidíme, ako sa od kresieb znázorňujúcich božstvo prešlo k obrazom zachytávajúcich človeka. Renesancia je známa ako prelom v ľudskom zmýšľaní, keď ľudia začínajú uznávať humanizmus. Takisto aj pri barokových sochách anjelikov – šantiacich a objemnejších. V baroku bola symbolom bohatstva plná postava a čulý život. Síce toto sú príklady toho, ako ľudia ovplyvňovali umenie, no práve umelci častokrát spôsobovali zlomy v samotnom ľudskom zmýšľaní, a tak postrčili ľudstvo ďalej: Johann Sebastian Bach obohatil malátne tóny a perspektívu akordov, a tak otvoril dvere do veľkolepého rokoka. Alebo Leonardo da Vinci – jeho obrazy pozdvihli svet z gotickej mozaikovitosti k renesancii a zobrazovali človeka v celej jeho trojrozmernej kráse.

Umenie a ľudstvo idú ruka v ruke. Umenie vplýva na človeka rovnako ako človek na umenie. Ono je dôležitou nášho života. Bez neho by bol život tichý a prázdny. Ľudia mali už od počiatku náklonnosť k umeniu. Vypĺňali ním svoje dni a okolie, v ktorom prežívali a žili. Cez umenie si tvorili svoje domovy, rozprávali sa, vyjadrovali svoje názory. Krásne to zhrnul Ján Kostra, slovenský básnik a maliar, ktorý povedal, že život je veľké krásne umenie.