Prečo mám rád slovenčinu?

Prečo mám rád slovenčinu?

Toto bola posledná téma slohovej práce našich deviatakov. Popasovali sa s tým statočne a niektoré zaujímavé vám prinášame aj na našich stránkach.

Slovenčina pre mňa znamená veľa. Nie je to len predmet, ktorý sa učíme v škole. Je to časť môjho života. Stretávam sa s ňou každý deň pri dennodennej komunikácii s ľudmi, ale i v škole, keď sa učím nové veci. Vo svete je takmer nepoužiteľná, ale ja ju i tak mám rada a som hrdá Slovenka, ktorá ovláda tento ľubozvučný jazyk na jednotku.

Skrýva sa v ňom veľa krásneho a prostredíctvom neho lepšie spoznávam krajinu, v ktorej žijem. Cudzie jazyky sú oveľa ľahšie ako naša Slovenčina. Jej gramatika je veľmi ťažká, a preto sa ju cudzinci učia len zriedka. Ja sa učím cudzie jazyky, aby som sa vedela dorozumieť vo svete, ale nikdy nezabudnem na moju materinskú Slovenčinu.

Prečo mám rád slovenčinu? 

Slovenčina je krásny jazyk. Slovenčina sa mi zo všetkých slovanských jazykov páči najviac už len preto, že je to môj materinský jazyk rovnako ako aj ďalších 5 miliónov ľudí. Má peknú históriu a to, že sme si ho zachovali viac ako tisíc rokov (aj keď sa odvtedy dosť zmenil) aj keď nás ho chceli odnaučiť Maďari, ma núti hovoriť ním so cťou každý deň, aj keď niekedy (často) trepem ...

Tiež si ho užívam na hodinách slovenského jazyka, kde po mne pani učiteľka s radosťou kričí v tomto nádhernom jazyku. Dúfam, že nám tento skvelý jazyk vydrží a nezmení ho žiadny človek či národ!

Prečo mám rád slovenčinu?

Slovenčina je krásny ľubozvučný jazyk. Pre mňa asi najkrajší jazyk. Už od malička som všade počula slovenčinu. Mama mi čítavala rozprávkové knižky. Pomaly som sa ju začala učiť. V škole sa učíme gramatiku, ktorá má plno chytákov. Pre cudzieho človeka, ktorý príde na Slovensko je veľmi ťažká. Aj pre Slováka je ťažká, lebo tu máme množstvo ypsilonov, vybrané slová a veľa ďalších vecí, ktoré sa treba len naučiť, ale tých ktorých to baví nemajú s tým až také problémy. Mňa slovenčina niekedy baví, ale niekedy zase nie.

Nebaví ma písať diktáty (to asi nikoho) , pri ktorých musíme dávať pozor, kde má byť čiarka, dĺžeň... Slohy ma celkom bavia, keď máme zaujímavú tému, čo je veľmi často. A gramatika, ktorú sa učíme na hodine nie je moc ťažká, ale musíme si ju precvičovať alebo niekedy len naspamäť naučiť. Slovenčina má aj iné prízvuky podľa toho, kde na Slovensku sme. Ale tieto prízvuky sú dosť podobné, líšia sa len maličkosťami. Slovenčina má veľmi veľa slov, ktoré keby sme dali do iného jazyka tak nevyznejú ako v našom rodnom jazyku a aj preto ju mám rada.

Prečo mám rád slovenčinu?

Slovenčinu mám rád predovšetkým pre to lebo je to môj materinsky jazyk. Učím sa ho už prakticky od narodenia. Ďalej sa na hodine slovenského jazyka dobre zabavím a aj niečo naučím. Slovenčina ma bude stretávať každý deň. Ráno, keď vstanem z postele, keď si umývam zuby, keď niečo jem, cestou do školy, do práce, na maturite a vlastne všade. A preto by som sa ju chcel naučiť, aby som nebol taká pologramotná opica z **********.

Môj najväčší problém je gramatika. Ja a gramatika to je ako keby ste zrovnávali mravca s indonézskou brokolicou. Proste tieto veci nejdu k sebe. Koniec koncov mám slovenčinu veľmi rád a neviem si predstaviť ako by som hovoril iným jazykom.

Prečo mám rád slovenčinu?

Slovenčinu mám rada preto, lebo je to môj prvý a materinský jazyk, ktorý hádam nikdy nezabudnem. Od malička ňou hovorím a doteraz si pamätám tie krásne chvíle strávené počúvaním príbehov, ktoré mi moji najbližší ako malému dieťaťu čítali z kníh. Vďaka nej som nezostala len nemá ohriaknutá bábika, ale viem sa pohádať až do krvi a kričať, keď sa mi niečo nepáči, čo sa stáva pomerne dosť často. Rečou sa predsa len ľahšie zoznamuje a takisto vďaka nej poznám veľa ľudí. Pochybujem, že by sa niekto so mnou kamarátil keby som nerozprávala.

Slovenčina je jeden veľmi krásny, ľubozvučný, ale ťažký jazyk a to nie len pre cudzinca. Často s ňou máme problém aj my domáci čo je niekedy hanba. Ľahko sa ňou dohovorím všade na Slovensku, no ťažšie je to už v zahraničí, kde mi len slovenčina nestačí. To je jedna z jej nevýhod. Slovenčinu mám rada aj preto, lebo všetko čoho neviem názov sa dá vyjadriť aj inak, hlavne vulgarizmami, ktoré máme my Slováci najradšej.

Hodina slovenského jazyka v škole je pre mňa jednou z najobľúbenejších, pretože to nie je len nudné písanie, čítanie a gramatika, ale je to čosi viac čo nám dáva do života veľa. Veľa užitočných vecí, ktoré viem som sa naučila na slovenčine od našej veľmi výstižnej a niekedy jemne ostrej, no vždy úprimnej pani učiteľky. Napríklad ,aký je najlepší vekový rozdiel medzi mužom a ženou, ako chytiť letiace kľúče tak, aby ma nezasiahli, ako začať plakať pri každom filme, ktorý pozeráme a dokonca sme sa naučili sa aj cestu do riaditeľne, ktorá je na prízemí.

Ďalej, že vyjadrovať svoje názory extrémisticky sa niekedy oplatí, že jedna písomka nám nepokazí celý život a aj nové veľmi výstižné prirovnania. A nakoniec veriť aj v nové náboženstvá alebo aj v Poseidona, keď nás čaká písomka. Veľmi mám rada aj hodiny literatúry, na ktorých sa môžeme schuti zasmiať na Filipových novo vymyslených textoch v učebnici.

Nakoniec by som chcela napísať, že slovenský jazyk mám naozaj rada aj preto, že neraz som sa pri ňom zapotila. Či už pri gramatike, správnom vyslovovaní alebo pri mojom osudnom Ľ.