Akú cenu má mier?

Akú cenu má mier?

Marek jedného dňa dostal dopis. Bolo v ňom napísané že ho povolávajú do vojny, pretože niekto nechcel pristúpiť na mierovú dohodu. Marek ale nebol vojakom. Bol to obyčajný chlapec z malej dedinky. Mal dve sestry ktoré nadovšetko miloval. Ale musel ich opustiť. A tak sa Marek vydal na cestu.

Šiel pešo niekoľko dní. Až sa nakoniec unavený dostal do vojenského tábora. Šiel sa zapísať, ale niekto do neho vrazil. „Hej! Nevieš dávať pozor?!“ Spýtal sa ho nejaký povedomí hlas. „Denis?“ Spýtal sa Marek.

Denis sa otočil, usmial sa a rozbehol sa za Marekom. Uväznil ho v objatí a stískal. Denis bol starý kamarát z detstva, ale potom sa odsťahoval.

Marek sa Denisa pýtal rôzne otázky od toho, ako sa má, až po to, či má priateľku.

„Inak Marek, ako sa majú sestry?“

Marek sa divne pozrel, a potom sa usmial, ale odpovedal: „Majú sa fajn tá staršia má dokonca aj priateľa.“ Denis sa na neho pozrel s prekvapením v tvári ale nakoniec prikývol a povedal, že musí ísť.

Rozlúčili sa a každý šiel vlastnou cestou. Marek sa nakoniec zapísal a dostal rozpis výcviku spolu z číslom chatky. V chatke ich spolu bolo šesť. Marek si vzal posteľ pri okne a šiel spať.

Na druhý deň skoro ráno mal Marek rannú rozcvičku a hneď na to prekážkovú dráhu. Moc mu to nešlo, mal skoro najpomalší čas. Naopak Denis bol prvý.

„Môžeš mi povedať, ako to robíš?“ Spýtal sa ho Marek, ktorý sotva popadol dych.

„Behám cez prekážkovú dráhu už pekne dlho,“ povedal Denis a rozbehol sa.

„Aha,“ povie si pre seba Marek a rozbehne sa za ním. Tackavým krokom dobehne do cieľa a zvalí sa na zem.

„Marek tvoj čas je sedem minút urob so sebou niečo inak na bojisku padneš ako prvý,“ povedal vedúci. Spotený, zničený a unavený Marek sa rozbehol do chatky a tam si dal sprchu. Takto to šlo asi týždeň.

Ale jeden deň bol iný. Keď chcel ísť Marek do sprchy, vyrušil ho krik: „POPLACH! Na severe útočia!“ Vystrašený a plný strachu sa Marek vybral späť do chatky, rýchlo si vzal pušku a vybehol z nej.

Denis sa k nemu pridal a spolu šli na sever, kde vládla obrovská prestrelka. Denis s Marekom rýchlo skočili do priekopu a schovali sa tam.

„Denis ja sa hrozne bojím,“ povedal Marek s roztraseným hlasom.

„Neboj som tu s tebou,“ povedal Denis a snažil sa ho upokojiť. Marek si povzdychol a prikývol.

„Na tri sa postavíme a budeme bojovať spolu.“ Denis prikývol a začal počítať.

„Jeden, dva, tri,“ povedali spoločne a postavili sa z priekopu. Keď sa postavili, videli okolo seba hrozne moc veľa mŕtvych. Marek s Denisom sa na seba vystrašene pozreli ale šli ďalej.

Vytiahli pušky a začali bojovať. Lenže Marek z ničoho nič pocítil hroznú bolesť v bruchu. Spadol na zem a jeho biele tričko bolo celé červené.

Denis sa k nemu ihneď zohol a snažil sa zastaviť prúd krvi.

„Neboj kamarát, to zvládneš. Len.... len to vydrž. Prosím...“ povedal Denis a z oka mu vytiekla jedna slza. Marek sa na neho usmial aj cez tú bolesť, ktorú cítil.

Chytil ho za ruku a povedal roztraseným hlasom: „Mám ťa veľmi rád.“

„Aj ja teba. Len vydrž ešte chvíľu prosím...“

Ako to Denis dopovedal, Marek zavrel oči a poslednýkrát vydýchol. Denis to nezvládol a naplno sa rozplakal.

Otázka bola akú cenu má mier. Podľa mňa je to život.