Miluša Oriešková (Charakteristika literárnej postavy)

Miluša Oriešková (Charakteristika literárnej postavy)

Miluša Oriešková, jednoduché, ničím výnimočné meno. Pre jej pokrokové zmýšľanie a obhajovanie prostého slovenského ľudu, jazyka, na mňa zapôsobila, a chytila za srdce.

Miluška bola vysoká, štíhla mladá dáma. Havranie vlasy prísne začesané do drdola, podľa bontónu tej doby. Vysoké čelo bolo príznakom vedomostí a múdrosti, ktorými bola obdarená. Jej pohľad nenechal chladného žiadneho rúčeho mládenca, ani zememerača Rohona. Pri pohľade na neho jej líčka nadobudnú farbu červených, rozkvitnutých ruží v letnej záhrade. Jej bystrému oku neuniklo nič, čo sa dialo naokolo.

Nebola len krásna zvonka, ale jej krása vychádzala predovšetkým z jej vnútra. Jej zmýšľanie, ovplyvnilo každého, kto s ňou prišiel do reči. Rada sa smiala, chichúňala i štebotala, v podstate bola veselá kopa mladej dámy. Prekážalo to starším ženám. Vzdelanosť, ktorú získala od svojho otca učiteľa a hra na klavíri dotvárali celkovú jej osobnosť. Jej humor bol dvojzmyselný a prinútil človeka popremýšľať, čo tým myslela. No vedela sa aj rozčertiť, rozhnevať ak pobadala krivdu, neprávosť voči prostému, jednoduchému slovenskému ľudu.

Uznávala všetky jazyky, nehanila ich, ale bola presvedčená o tom, že každý má rozprávať svojím jazykom, tam kde sa narodil. Kritiku namierila na vysokopostavených Slovákov, ktorí sa chceli pomaďarčiť. Reč slovenskú a jej kultúru nemali haniť, ani podceňovať.

Milušku som si vybrala hlavne preto, lebo sa mi páčilo jej pokrokové zmýšľanie, preto, ako vedela bravúrne narábať slovami, ktoré nenechali nikoho chladného, preto ako ženskými „zbraňami“ obhajovala a poukazovala na všetku krásu tradícií, ktoré sa týkali Slovenska. I ja mám nesmierne rada túto krajinu a jej reč. Som pyšná, že máme mnohých zanietených predkov, ktorí hájili a obhájili tento jazyk, či to boli muži, alebo ženy.