Splnený sen (Rozprávanie)

Splnený sen (Rozprávanie)

Cŕŕń...ach, zase je pondelok! Pomyslela som si a s nervami som buchla po budíku. Bez energie som na seba hodila prvé, čo na mňa zo skrine vypadlo. Stihla som si iba naliať kávu do termosky a utekala som na autobus. Prišla som do triedy a môj pohľad automaticky spadol na Jakuba. Ako každý deň, sedel vzadu s chalanmi a mňa si vôbec nevšímal. Sadla som si do lavice a nachystala sa na prvú hodinu, ktorou bola literatúra.

Zistila som, že moja učebnica leží an písacom stolíku doma. Moja spolusedia – Paula v škole nebola, a tak som zostala zúfalá. „Do kelu! Hrušanská ma zabije.“ Zrazu boli všetky oči na mne a uvedomila som si, že som to povedala dostatočne nahlas. „Júlia! Čo si to tam mrmleš popod nos?“ So strachom v očiach som sa jej priznala s tým, že nemám učebnicu literatúry. Je reakcia ma úplne prekvapila. S pokojným hlasom mi povedala: „Sadni si k Jakubovi.“ Keď som započula Jakubove meno, prestala som vnímať okolitý svet. Cítila som, ako ma oblial studený pot.

„Júlia, nepočula si? Máš si sadnúť k Jakubovi. Nemáme čas sa zdržiavať.“ Hučala po mne Hrušanská. Postupne som sa spamätávala a s búšiacim srdcom som sa vybrala za Jakubom. Tváril sa akoby mu to bolo jedno. Podal mi svoju učebnicu a ďalej ťukal do toho „poondiateho“ mobilu. Keby len vedel, čo so mnou robí jeho prítomnosť. „Otvorte si učebnicu na strane 48. Čaká nás poviedka Maco Mlieč.“ Povedala Hruša a vyvolala Katku v prednej lavici. „Pružanský.“ vyvolala Jakuba pri mne a on s nezáujmom pozrel na učebnicu.

„Kde sme?“ spýtal sa ma. „Tu.“ povedala som mu a ukázala som na miesto kde sme skončili. Pousmial sa a povedal: „Ďakujem.“ Keď dočítal, začal sa znovu venovať svojmu mobilu.

Určite si píše s nejakou babou. Pomyslela som si. Neskôr som na svojom ramene zbadala niečí pohľad. Obzrela som sa a uvidela som, ako sa Jakub na mňa „nenápadne“ pozerá. Keď som prišla domov, nevedela som opísať pocity, ktoré vo mne vreli. Čo to malo znamenať?

Prečo sa tak pozeral? Čo tým chcel dosiahnuť? Dúfam, že nezačal tušiť, že k nemu niečo cítim. Vtom mi cinkla správa a keď sa na displeji zobrazilo Jakubovo meno, myslela som, že iba snívam. Bála som sa prečítať si správu, pretože som nevedela čo od neho čakať.

Sms správa:

Celú noc sme si písali a zistila som, že si máme toho dosť čo povedať. Nakoniec sme sa dohodli, že pôjdeme spolu von.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/27517-splneny-sen-rozpravanie/