Zóny pre každého študenta

Moje meno je Maco Mlieč

Moje meno je Maco Mlieč (Beletrizovaný životopis)

Zleteli bociany z Tatier, tiahnu do malebnej dedinky na konci lesa. A tam som sa objavila ja. Anča Ťapáková. Jediná jedna žena v celom šírom dome. Všade navôkol bolo počuť môj plač, smiech.

Moje prvé narodeniny. Okolo domu boli samé ružové balóny. Bolo to nezvyčajné lebo u nás Ťapákovcov sa do toho dňa ženská ruka nepohla. Keďže mám super schopnosti, moje prvé narodeniny si veľmi dobre pamätám. Môj brat Paľo, najstarší so všetkých nás 16-tich, mi daroval kuchársku zásteru. Bolo to nezvyčajné na prvé narodeniny, ale chlapi sú chlapi. Pomaly, ale isto sa predierame do môjho skutočného vnútra. Mala som 10 rokov. Bol to môj najhorší rok.

V tomto desiatom, môjho doterajšieho super, pozitívneho života, prišla tma. Zomrela mi mamička s oteckom a ich štyri mačky. Vtedy sa mi zhoršil zdravotný stav. Zostala som krivá. Moje nohy sa mi začali deň čo deň , viac a viac podlamovať. A vtedy prišlo moje pravé JA!

Po niekoľkých rokoch sa k nám prisťahovala Paľova žena. Z môjho uhla pohľadu to bola jedna arogantná žena. Ale moji bratia si to nemysleli. Bola pekná, milá, vzdelaná, kráľovná zo všetkých kráľovien.

V dome sa po smrti našich rodičov nikto nemal rád. Využívali ma na všetky domáce práce, hoci som bola krivá ako špic Kriváňa. Šúpala som zemiaky, po kolenách leštila dlážku, umývala riad a iné veci. Všetci naokolo ma videli iba z vonkajšej strany.

Videli moju nepeknú tvár, krivé nohy, strapaté vlasy. Volali ma ANČA-ZMIJA. Iba Iľa, Paľova žena, bola slniečkom v dome. Vtedy som si povedala dosť! Ja im ukážem, že som tu jedinou, jedinučkou a skutočnou ženou do voza i do koča. A dopomohla mi k tomu moja láska. Láska k Janovi Fuzákovi.

Jano bol pekný, sympatický, urastený muž. Pravidelne chodil na rundu do miestnej krčmy. Preto som ho každý deň zahliadla v okne. Zaľúbila som sa na prvý pohľad. Najhoršie na tom bolo to ,že som ľúbila iba ja. Taká všedná, obyčajná, ale zároveň nádherná platonická láska. Jedného dňa prišiel Jano k nám a práve som umývala dlážku. Pozrel na mňa a spýtal sa môjho brata

Miša, najmladšieho z bratov, že kto som. Keďže Mišo ako jediný ma mal v dome rád, povedal o mne pravdu. On jediný videl moje skutočné vnútro. Videl, že moja duša je veľmi zraniteľná, a že nie som taká skutočná ZMIJA ako všetci o mne hovoria.

Táto jeho reakcia ma povzbudila a dodala obrovské sebavedomie. Od toho dňa som sa viac snažila chodiť po vlastných nohách a ukázať všetkým ,že aj keď som jedinou, jedinučkou ženou u Ťapákovcov, som to najmilšie dievča aké mohlo v roku 1920 prísť do domu Ťapákovcov.

Iľa nemala nado mnou žiadnu moc, a preto sme v dome po rodičoch všetci žili tak, ako predtým.

V pokoji, v poriadku a v mieri.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/27525-moje-meno-je-maco-mliec/