Ja som Maco Mlieč (Beletrizovaný životopis)

Ja som Maco Mlieč (Beletrizovaný životopis)

Na začiatku mojej životnej cesty mal som velikánsku smolu, pretože ma bocian priniesol do chudobnej rodiny. Plakal som, akoby ma drábi drali. Otca som nepoznal, vychovávala ma matka.

Do školy som nechodil, lebo to nebolo vtedy v móde. Takže čítať ani písať som nevedel a rozprával som, ako mi ústa narástli. Bol som mocný chlapina. Kamarátov som nemal, radšej som okolo statku pomáhal.

Keď som mal osemnásť rokov, šiel som za paholka k bohatému gazdovi. Mal nádherné plemenné kone, o ktoré som sa staral. Vždy boli vyčesané, čisté, akoby od kaderníka prišli, tak mi neostával čas na seba. Veď aj načo. Dievky ma nezaujímali, aj tak sa mi len posmievali a prezývali Mliečnik. Len na srandu som im bol, boli to riadne fifleny. Najradšej som si pri statku pofajčil i pálenky uhol a hneď bol svet okolo mňa krajší. Peniaze mi nebolo treba, veď všetko, čo som potreboval, mi môj gazda zadovážil.. A ja som nepýtal.

Keď som sa nešťastne prevrhol s vozom, stáli pri mne všetci svätí. Len koleno som si dochrámal. Odvtedy som kríval a už nestačil s robotou, a tak ma gazda k volom, a neskôr ku kravkám dal. Z roka na rok to bolo horšie a horšie. Prischlo mi s teliatkami narábať. S nimi som i v maštalke, v teplúčku spával.

Pocítil som, že moja pozemská púť sa blíži ku koncu. Šiel som za gazdom, či mám dosť zarobené na poslednú cestu. Ubezpečil ma, že budem mať pohreb ako človek, nie ako koťuha.

Moje staré zrobené kosti uložili do matičky zeme. Odpočívam v spokojnosti a v pokoji, zmierený so svojím osudom. Nikomu som nikdy vedome neublížil a celý život som miloval tie nemé štvornohé stvorenia.