To som ja! (Beletrizovaný životopis)

To som ja! (Beletrizovaný životopis)

11. november 2001 je pre mňa veľmi výnimočný. Práve v tento deň som sa totiž narodila. Z bánovskej nemocnice bolo počuť veľký krik. Myslím, že už vtedy bolo všetkým jasné, že tiché dievčatko zo mňa asi nebude. Pár dní som pobudla v nemocnici, no potom ma už mamina s ocinom vzali do nášho bytu. Po troch rokoch pribudol do našej rodiny ďalší člen. Môj brat.

O rok neskôr som nastúpila do materskej školy, no veľmi sa mi tam chodiť nechcelo. Každé ráno, keď som mala ísť do škôlky, bolo pre mňa utrpením. Nevedela som sa dočkať, kedy konečne nastúpim do školy.

Konečne nastal môj deň D. Prvé roky v škole boli v pohode. No z roka na rok bolo učivo čoraz ťažšie a ja som konečne pochopila, prečo mi všetci na začiatku hovorili, že ma tá radosť zo školy čochvíľa prejde. Zistila som, ako mi bolo v škôlke dobre a nechápala, prečo som odtiaľ chcela tak rýchlo odísť.

V druhom ročníku sme sa z bytu presťahovali na dedinu, do rodinného domu. Keďže som tam chodila k babke, kamarátov som si našla rýchlo.

V treťom ročníku som na odporúčanie mojej pani učiteľky začala navštevovať základnú umeleckú školu. Prihlásila som sa na spev. Neskôr sa k tomu pridal aj klavír a ja som zistila, že hudba ma veľmi baví. Teraz chodím do ôsmeho ročníka a verím, že to už úspešne dotiahnem až do konca, keďže o chvíľu mám absolventské skúšky.

V deviatom ročníku som sa musela postaviť pred moje prvé vážne rozhodnutie. Výber strednej školy. Nevedela som sa rozhodnúť medzi gymnáziom a strednou pedagogickou. No ako sa blížil koniec roka, začala som sa čím ďalej, tým viac prikláňať k strednej pedagogickej. Prišla som na talentové skúšky, a keď som zistila, že ma vzali, bolo rozhodnuté. A teraz po roku musím uznať, že svoje rozhodnutie vôbec neľutujem.

Po skončení strednej školy by som chcela študovať na vysokej pedagogickej. Chcela by som byť učiteľkou na druhom stupni. V poslednej dobe ma však dosť zaujala psychológia, takže som sama zvedavá, kam ma vietor zaveje.