Ja ako jediná žena u Ťapákovcov (Beletrizovaný životopis)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: ninuska (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 23.06.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 488 slov
Počet zobrazení: 787
Tlačení: 59
Uložení: 55

Ja ako jediná žena u Ťapákovcov (Beletrizovaný životopis)

V jeden prekrásny, pokoný deň priletel bocian do doliny rozkvitnutých kvetov, spievajúcich vtáčikov a veselých ľudí, do rodiny Ťapákovcov a priniesol malé prekvapenie. Bola som to ja, uložená v perinke a dostala som meno Anička Ťapákovie. Do tejto rodiny už viackrát priniesol bocian takéto prekvapenie, a tak bolo v chyži Ťapákovcov vždy veselo. Bola som jediné dievčatko medzi šiestimi súrodencami, a aj preto sa moji rodičia tak veľmi zo mňa tešili.

Mojim prvým veľkým úspechom v živote bolo, že som skoro začala dvíhať hlávku, začala som skoro sedieť a bola som tiež ohybná ako gymnastka. Ďalším úspechom bol môj prvý krôčik, ktorý som spravila ako 9-mesačná. Ako som rástla,objavovala som stále nové a nové zákutia šíreho sveta. Čas sa sypal ako piesok a ja som sa naučila svoje prvé písmenká, hlásky a neskôr aj tóny. Už v tomto období som si obľúbila spievanie. Čím som bola staršia,tým ďalej sa ozáva môj spev dolinou.

Tešila som sa však aj čoraz viac do školy, kým som však nezistila nemilé prekvapenie. V rodine nás bolo ako hadov a preto si naši rodičia nemohli dovoliť školu pre všetky svoje deti. No napriek tomu som bola veľmi šikovná. Rýchlo som sa od bratov naučila čítať,ako aj písať. Naučila som sa aj počítať,hrať rôzne hry a aj vyšívať jednoduché vzory.

Nastal však zlom,kedy som už nemohla robiť to, čo dovtedy... Ako 10-ročná som dostala lámku a nikto si so mnou nevedel dať rady. Darmo chodili rodičia doktorov prosiť, nech ma vyliečia, keď nemali za čo. Raz Janov otec radil mojej materi, plačúcej nado mnou, aby ma pribili na dosku, že ostanem rovná. Moja matka bezcitnú radu prijala, pretože nebolo na výber. Zúfala som od múk a od toho času som zahorela voči Janovmu otcovi nenávisťou, že spínam ruky, aby zažil to, čo ja.Nouž vtedy sa mi zapáčil jeho syn Jano-náš bratranec.

Odvtedy prešlo 20 rokov. Ľudia na tie časy zabudlino ja nie... ďalej sa zvíjam, ruky stískam a dúfam, kedy znova uvidím môjho milovaného Janka. Pri pohľade do jeho čiernych ligotavých očí si vždy pomyslím, bodaj by som už vtedy na late umrela, bola by som radšej. Dobre viem,že Janka nemôžem mať. Som trisdsaťročná mrzáčka, čo mi lámka v detstve telo pokazila. Po driek som pekná, tvár mám vraj najkrajšiu v chotári, no nohy vystrieť nrmôžem. Nechodím,po zemi sa len na dlaniach a kolenách po chyži plazím.

Predstava, že sa nikdy nevyrovnám Janovej neveste a aj ostatným ženám v chalupe ma ničí. Najmä to, že sa nevyrovnám kráľovnej-Iľi čo sa priženila za Jana. Z nenávisti k nej nabádam aj druhé, nemôžem ju zniesť. Volá ma aj zmija za čo ju najviac nenávidím a robím jej naprotive. Vyprovokovala som ju však natoľko, že Iľa odchádza z našej chyže, a tak mám konečne čisté svedomie a môžem ďalej vyšívať a spievať v kľude pre celú dedinu.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Ja ako jediná žena u Ťapákovcov (Beletrizovaný životopis)

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.015 s.
Zavrieť reklamu