V jednu teplú jarnú noc v nitrianskej nemocnici sa narodilo malé dievčatko. Bolo bledučké, očká malo ako dva gaštany. Všetci okolo sa tešili, no len ono plakalo.
Detstvo malo ako z rozprávky. Spolu s rodičmi, starými rodičmi bývalo vo veľkom rodinnom dome. Babke a dedkovi rado pomáhalo v záhrade, so zvieratkami. Pestovali tu ovocie a zeleninu od výmyslu sveta. Zvieratiek tiež nebolo málo. O pár rokov neskôr sa s rodičmi presťahovalo do neďalekej dediny. V tejto dedinke navštevovalo prvý stupeň základnej školy.
V ten istý rok rodičov napadlo, že by ich dcérka mohla skúsiť nejaký šport, a tak ju prihlásili na hodiny baletu. O rok neskôr prešlo k modernej gymnastike, ktorej sa venovalo niekoľko rokov. Dievčatko so svojou trénerkou a kamarátkami navštívilo množstvo súťaží a vystúpení. Neskôr prišli zdravotné problémy, a tak sa tejto aktivity muselo vzdať. Toto sa udialo necelé dva roky po príchode na druhý stupeň základnej školy.
V tomto období skúsila plávanie, ktoré ju bavilo niečo málo cez tri roky. S príchodom strednej školy, ktorou bolo Golianovo gymnázium v Nitre, prišlo aj o skoro všetok svoj voľný čas. Aj napriek tomu si každý piatok našlo pár hodín, aby mohlo trénovať deti gymnastiku. Rok úspešne prešiel a nastal čas na prázdniny. S rodinou a kamarátmi sa dievča vybralo na letnú dovolenku. Jej mamina si všimla, že ju baví práca s deťmi. Napadlo ju, že by mohla prestúpiť na SSOŠ pedagogickú.
Všetko sa podarilo podľa jej predstáv. Tak dnes sedím tu a píšem beletrizovaný životopis. Dúfam, že dobudúcna mi ostanú tréningy s malými gymnastkami a podarí sa mi študovať psychológiu v Bratislave.