Bolo to ťažké rozhodnutie (Rozprávnanie)

Bolo to ťažké rozhodnutie (Rozprávnanie)

V mojich trinástich rokoch premýšľam nad zmyslom života. Jediné, čo doma počúvam, sú len hádky, nadávky a sťažnosti na mňa. Stále dookola: ,,Monika uprac si izbu!” Jediný, kto ma chápe, je moja najlepšia kamoška Nikola. Môžem jej rozrozprávať všetky svoje problémy. Každý večer o šiestej chodíme spolu venčiť našich psov. Nič lepšie ani nepoznám. Byť s mojimi obľúbenými je asi najlepší pocit.

Moja mladšia sestra Alžbeta má všetko. Má desať rokov a všetko, na čo len pomyslí. Ráno som vstala z postele a už z kuchyne počuť krik. Mama s otcom sa znovu hádajú. Z otca je opäť cítiť alkohol. Je to tak vždy po sobotňajšom večeri. Chodí s kamarátmi do krčmy a pijú alkohol až do rána, a vždy keď sa vráti, tak kričí po všetkých. Mama dovarila obed a všetci sme si posadali za stôl. Všetko bolo v pohode, kým sa otcovi neprestala páčiť polievka. Chytil tanier a hodil ho na zem. A znovu bolo počuť len hlasité nadávky.

Už som toho mala dosť. Večer som išla znovu venčiť psa s Nikolou. Ona to tiež nemá doma ľahké. Jej rodičia sa práve rozvádzajú. Rozprávali sme sa popri tom, ako sme sedeli v parku na lavičke. Vtom nám napadol jeden úžasný nápad. ,,Utečieme spolu,” radostne som prehlásila. Nikola to najskôr odmietala, ale neskôr jej to prišiel ako dobrý nápad. Bolo to pre nás pre obe ťažké odísť. No myšlienka na ten pokoj bola silnejšia ako strach. Na ďalší deň sme si namiesto kníh pobalili veci, ktoré budeme potrebovať. Zobrala som si jedlo, vodu, deku a aj nejaké peniaze. Miesto toho, aby sme šli do školy, tak sme nastúpili na náhodný vlak, ktorý stál na stanici. Usadili sme sa, vlak sa pohol a už nebolo cesty späť.

Cestovali sme hodinu. Na predposlednej zastávke sme vystúpili. Nebolo tam nič len les. Jediné, čo sme mohli spraviť bolo, že sme išli stále len rovno. Začalo sa stmievať a my sme začali mať strach. Nikola zobrala stan. Postavili sme ho a zavreli sa vo vnútri. Najedli sa a išli spať. V noci sme počuli kroky okolo nášho stanu. Vtom nám niekto s baterkou vtrhol do stanu. Bola to polícia, ktorá nás hľadala. Odviezli nás späť domov. Boli sme rady, že sme sa vrátili z tej zimy a tmy do našej teplej postele. Obom nám rodičia sľúbili, že sa už viac nebudú hádať. A otec dokonca sľúbil, že už viac do krčmy nepôjde. A ja? Ja som sľúbila, že už nikdy z domu neujdem.