Môj život v karanténe (Rozprávanie)

Môj život v karanténe (Rozprávanie)

Spomínam si, ako som uvidela prvú zmienku o karanténe, ktorú spôsobil, ešte v tej chvíli, neznámy vírus. V mojom okolí sa táto situácia až tak neriešila. No neskôr sa to začalo šíriť po svete a postupne sa tieto správy o dodržiavaní karantény týkali aj nás.

Za celých mojich devätnásť rokov som takúto situáciu nezažila. Je to veľmi zvláštne. Pre dnešnú mládež nepredstaviteľné. Ja sama mám s tým problém. No na druhú stranu si uvedomujem,čo všetko by sa mohlo stat, keby nedodržiavam určené pravidlá. V mojej hlave kolujú rôzne myšlienky. Prečo sa vo svete niečo takéto stalo? Kto za to môže? Nech to už skončí! No zatiaľ ani na jednu otázku nemám odpoveď.

Ja a moje okolie sa snažíme chrániť ako to ide, no chcieť niekedy nestačí. Treba to aj uskutočniť. Som si ale istá, že v ten deň, keď bude možné výjsť von na čerstvý vzduch, ktorý bude prerývaný jemným vetríkom a hriať nás bude slnko, si každý jeden z nás uvedomí, že predsa len táto karanténa bola na niečo dobrá. Viete mi niekto povedať, kedy naposledy ste trávili toľko času so svojou rodinou? Koľko času ste venovali vašim súrodencom? Pozreli ste sa z okna na oblohu? Ja si ani nepamätám, kedy naposledy som videla oblohu takú čistú bez jedinej čiary od lietadla. Cítili ste niekedy taký čistý vzduch? Ja výjdem raz za deň na balkón a do nosa mi udrie čistý vzduch bez výparov od lietadiel či áut a veľmi by som si priala, aby bol takýto vzduch častejšie, aj keď budeme všetci znova zaradení do bežného života a užiť si ho s celou mojou rodinou a kamarátmi.

Ako som čítala o tom, že na Slovensku sa zatvárajú školy, chcela som aj ja spolu s mojimi kamarátmi aby tú “našu” školu zavreli. No čím dlhšie som doma bez kontaktu s kamarátmi, tým viac by som si priala sedieť v škole a byť spolu s nimi. Užívať si začiatok jari a tešiť sa na letné prázdniny, na ktoré sme si pomaly ale isto chystali plány. Teraz sedím doma, pomaly chytám ponorku a jediné, čo za celý deň urobím je, že vstanem z postele idem sa najesť a vrátim sa znova do postele. Môj deň ozvláštni len to, že si idem urobiť moje povinnosti do školy a večer si urobím fitness rutinu. Jediné plus, čo táto karanténa má je, že som sa znova začala vzdelávať v oblastí cudzieho jazyka, lebo počas bežných dní som veľa času na to nemala.

Na záver by som chcela povedať len toľko, aby si ľudia uvedomili, že teraz je jedinečná možnosť uvedomiť si, čo je zdravie a ako si ho treba vážiť. Užívajte si čas, ktorý nám dáva možnosť znova sa zblížiť s rodinou a možnosť sa porozprávať o veciach, na ktoré ste nemali čas. A ešte jedna vec, ktorú som si uvedomila, ak sa vrátim do normálneho života, budem moju pozornosť venovať ľuďom v mojom okolí a nie telefónu.