Môj život v karanténe (Rozprávanie)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: babuska
Typ práce: Referát
Dátum: 27.06.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 459 slov
Počet zobrazení: 532
Tlačení: 61
Uložení: 59

Môj život v karanténe (Rozprávanie)

Všetko sa začalo 12. marca 2020, práve prebiehala zastupovaná hodina matematiky, keď sa ozvala znelka školského rozhlasu. Pani riaditeľka nám oznámila to, na čo sme tak dlho čakali aj my. Škola sa oficiálne zatvára od 16. do 30. marca, máme zostať doma a nikam nechodiť. Všetci sme sa začali rýchlo baliť, nastala obrovská panika, v hlave som mala zrazu zmätok, nevedela som, čo mám urobiť ako prvé, či vypratať lavicu alebo skrinku. Ani neviem ako a už som kráčala s Anet cez mesto na autobusovú stanicu. Počas cesty autobusom som to prežívala ešte radostne, ale po príchode domov som zistila, že to nebude to, čo sme si predstavovali.

Dnes je 27. marca 2020, prežívam druhý týždeň karantény, ale zdá sa mi, ako keby to bolo už druhý mesiac. Čas ide zrazu veľmi pomaly, sekunda trvá minútu, minúta hodinu a hodina večnosť. Na začiatku som si užívala ničnerobenie a leňošenie, trávila som hodiny pri TV a na smartfóne, kde som bola aspoň v akom takom kontakte s kamarátmi.

Zakrátko sa moja „dovolenka“ začala meniť na každodenné povinnosti v súvislosti so školou. Učitelia nám začali posielať poznámky na prepisovanie, domáce úlohy najmä z anglického a slovenského jazyka, pribudli i online testy, hlavne z odborných predmetov, písanie rôznych prác a slohov. Vtedy mi začal čas ubiehať oveľa rýchlejšie, pretože som bola nútená venovať sa týmto povinnostiam a nebrať ich na ľahkú váhu, nakoľko povinná karanténa nie sú prázdniny. Ale i napriek týmto povinnostiam, som si našla čas na seba a moju rodinu. Začala som cvičiť, každý deň 45 minút, kontrolujem si stravu, prijímam viac ovocia a zeleniny, prečítala som dve knihy, začala som riešiť krížovky, občas pomáham mladšej sestre s úlohami, pozerám filmy a seriály a chodíme na prechádzky do prírody.

Toto všetko som si počas denného štúdia nemohla dovoliť, jednoducho na to nebol čas. Škola mi ten zostávajúci voľný čas zaberala. Až teraz som si začala uvedomovať, aký uponáhľaný život sme doteraz žili. Či už ja alebo moji rodičia. Možno to muselo prísť, aby sme sa všetci nad sebou zamysleli a prehodnotili svoje priority a žitie v rodine. My študenti, dostávame informácie o dianí vo svete len prostredníctvom médií a našich rodičov, nakoľko sme doma a nenavštevujeme žiadne obchody, kiná, nočné kluby. Doteraz som sa z médií dozvedela rôzne zaujímavosti, ale dnes všade okolo mňa znejú iba dve slová a to: koronavírus a karanténa.

Po pár dňoch v karanténe si neželám nič iné, len opäť sa vrátiť do školy, začať normálne fungovať, stretávať sa s kamarátmi a žiť život ako doteraz.

Tieto dve slová ma ale utvrdili v tom, že určite nepoľavím zo svojich aktivít, ktoré som začala počas karantény, ale sa ich budem snažiť ponechať a zvládať všetky i počas denného štúdia a bežného života.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.036 s.
Zavrieť reklamu