Aj počas vojny mali deti svoje sny

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: babuska
Typ práce: Ostatné
Dátum: 27.06.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 616 slov
Počet zobrazení: 629
Tlačení: 53
Uložení: 51

Aj počas vojny mali deti svoje sny

Vhadzujem obálku do urny. Počujem, ako dopadá medzi ostatné obálky. Pred očami sa mi zahmlieva, strácam pojem o priestore a čase. Počujem hlasy, ale neviem odpovedať. Ocitám sa na námestí pred radnicou. Pred radnicou, kde som pred niekoľkými minútami odovzdala svoj hlas - volebný hlas. Ten hlas patril najviac národnej strane, aká v dnešnom štáte existuje. Treba zastaviť tú šialenosť, ktorá sa k nám zo západu rúti!

Zrazu do mňa niekto drgá. Otáčam sa a vidím muža oblečeného v uniforme, ktorá mi je známa a zároveň úplne cudzia. Prepadá ma panika. Slová, ktoré vychádzajú z jeho pier ma označujú tými najhrubšími nadávkami, aké v tej dobe existovali. Pýtam sa, hoci tuším odpoveď. Ocitla som sa v Slovenskom štáte. Je rok 1940.

Utekám a snažím sa nájsť úkryt. Mesto, v ktorom som sa narodila, je mi úplne neznáme. Bežím za kostol. Zastavím a padám na kolená. Srdce mi bije ako šialené, z očí sa valia slzy, adrenalín mi prúdi v žilách a mozog pracuje na plné obrátky.

Počujem hlas. Zdvíham zrak. Je to malé dievčatko. Hnedé vlásky, modré očká, odetá v čiernom kabátiku, na ktorom sa vyníma žltá hviezda. Zovrelo ma na hrudi. Naťahuje ku mne ruku a ponúka mi pomoc. Je tak nevinná, úplná bábika. Chytám sa jej rúčky a nasledujem jej kroky. Z hodín dejepisu viem, že ak nás niekto uvidí, zabijú nás. Pýtam sa, aký je deň. Odpovedá, že nedeľa.

Prichádzame na ihrisko plné ,,označených” detí. Ani jedno z nich sa nehrá. Všetci sedia učupení v malom domčeku. Sadám sa si do rohu medzi nich. Všetci hľadia do zeme. Sú smutné, utrápené. Ich pokožka je tak biela, že cez ňu presvitajú malé žilky, cez ktoré im prúdi karmínová krv. Pýtam sa, čo spôsobilo ich zármutok. Sú to predsa deti! Mali by sa smiať, hrať a tešiť sa zo života. Smutne na mňa pozrú a kladú odpovede na moje pomerne hlúpe otázky.

,,Môjho ocka odviedli včera.”

,,Môjho zasa pred týždňom.”

,,Vrátia sa?”

,,Nemyslím si.”

,,Musia sa vrátiť, moja mamička je tehotná!”

,,Aj tak všetci umrieme. Tak, čo fňukáte?”

Udivene sa dívam na chlapca, ktorému patrila posledná veta. Nemohol mať viac ako sedem rokov. Označený hviezdou, poznačený životom.

,,Ja nechcem umrieť! Ja chcem byť doktorka!”

,,Ja zasa kominárom!”

,,Ja by som chcela byť cukrárkou! Robila by som tie najlepšia koláče v celom meste!”

,,A ja by som bol rušňovodičom a vozil by som ti tú najkvalitnejšiu múku na celom svete!”

,,Ja by som chcel byť policajtom. Chytať všetkých tých zlých ľudí a zatvárať ich do väzenia.”

,,A ja by som bol požiarnikom! Hasil by som požiar, keby pani Kováčová opäť zaspala pritom akoby piekla koláč.” Zasmialo sa chlapča.

Po líci mi steká slza.

,,Ja by som chcela byť baletkou!” ozýva sa dievčatko, ktoré ma sem priviedlo.

,,To je hlúpe povolanie, Ester!”

,,Ty si hlúpy! Určite je to lepšie než byť hercom!”

,,Obe povolania sú hlúpe! Ale taký stolár, toho potrebuje každý!” ozýva sa ďalší chlapec. Ich sny sú tak prosté a pritom nesplniteľné. Sú tak obyčajné a pritom dôležité.

,,A čím chceš byť ty?” pýtajú sa a ja neviem odpovedať.

Zrazu počujeme približujúce sa kroky a nemecký jazyk. Deti na mňa vystrašene pozrú, no kým sa stačíme spamätať už nás ťahajú preč.

Krik. Plač. Hmla.

Ocitám sa vo volebnej miestnosti. Nazad v realite. Dezorientovaná a vystrašená. Predo mnou sú znova volebné lístky. Zhlboka sa nadýchnem a snažím sa upokojiť. Krúžkujem, ale nie tú istú stranu ako pred tým. Obálka padá do urny a ja utekám z miestnosti.

Kráčam okolo pomníka, kde sú mená ľudí, čo zahynuli vo vojne. Poznám ho dobre. Očami ho len prebehnem, no zrak sa mi zastaví len na jednom mene.

Ester.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu