Prekážky sú na to, aby sa prekonávali (Úvaha)

Prekážky sú na to, aby sa prekonávali (Úvaha) 

V živote nič hodnotné nedostanete zadarmo. Ak na ceste, ktorou kráčate, nie sú žiadne prekážky, určite to nebude tá správna.

Som vďačná za každú jednu prekážku, za každé zakopnutie i pád na zem, hoci to znamená, že musím zaťať zuby, vstať a snažiť sa prekážku prekonať. Som pohodlný človek, mám rada pokoj a nenáročné veci. O to ťažšie prežívam každý nezdar, o to ťažšie sa mi vstáva a ide ďalej. Vôbec to nie je ľahké. Každé jedno rozhodnutie nevzdať to, je pre mňa utrpením. Častokrát nemám silu ani chuť bojovať, chcem všetko hodiť za hlavu, na všetko sa vykašľať.

Plná zúfalstva si poplačem, zničím čo mi príde pod ruku, a znova plačem... Potom v dôsledku (hlavne psychického) vyčerpania príde kľud, až apatia. Niekedy trvá pár hodín, inokedy niekoľko dní. Potom sa sily vrátia, a ja mám pocit, že by som dokázala premôcť obra. Vtedy sa mi zrazu otvoria oči, a ja vidím nové riešenia, ďalšie riešenia danej situácie, ktorú som dovtedy pokladala za neriešiteľnú. Občas sa stane, že situácia nemá žiadne východisko, ktoré by sa končilo happyendom, ale proste sa musím zmieriť s tým, čo je dané.

A až časom zistím, že to tak bolo najlepšie, že ma to posunulo úplne niekam inam. Ak chce človek napredovať, občas musí padnúť na hubu, a občas urobiť krok či dva dozadu. Niekedy sa musí vrátiť dlhšiu cestu.. Ale len tak sa možno dopracovať k tej správnej ceste...