Ako otec rozosmial mamu (Rozprávanie)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: celestina (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 10.11.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 479 slov
Počet zobrazení: 629
Tlačení: 40
Uložení: 42

Ako otec rozosmial mamu (Rozprávanie)

„Už ste obutí?“, kričal na nás tatino z kuchyne. Práve sme sa chystali ísť za maminou. Ale nám s bratom to vždy dlho trvá. Keď niekam ideme, vždy sme oblečení ako poslední. Ale hlavne dnes nám to trvalo mimoriadne dlho. Otec nás naháňal už od obeda. Ale nám ani pri tom obede nebolo naponáhlo, pretože nám obed veľmi chutil. Dnes nám navaril tatino. Spravil faširky so zemiakmi. To všetci máme radi. No nečakali sme, že budú až také dobré. Že by bol tajný kuchár? Tatino pri varení pomáha, ale variť samého sme ho nikdy nevideli.

Doma vždy varí mamina. Varí super. Určite lepšie ako pani kuchárky v našej školskej jedálni. No dnes nemohla. Leží v nemocnici a akurát nám volala, že už je po operácii. Tak ju ideme pozrieť. To preto taký zhon. Zobrali sme jej aj niečo na jedenie. Nech aj ona ochutná z tej tatinovej špeciality. „No poďte vy slimáci, mamina už čaká!“, znova na nás tatino zakričal. Už sme naskákali do auta, pozapínali si pásy a môže sa konečne vyraziť. Všetci sme sa tešili na našu maminu. Keď sme dorazili na parkovisko pred nemocnicu, z auta sme zobrali všetky tašky s vecami, čo mamina kázala doniesť.

Zamkli sme auto a ponáhľali na chirurgické oddelenie. „Dvere číslo šesť“, povedala sestrička pri vstupe na oddelenie. „A návštevy sú povolené len do 16:00!“, nezabudla dodať. Izbu by sme našli, aj keby nám to sestrička nebola povedala. Mama nám dala vedieť na akej izbe leží. Na izbe bola sama. Bola tam síce ešte jedna posteľ, ale bola prázdna a úhľadne ustlaná.

Asi tam nikto neležal. Mama vyzerala unavene. Bola bledá a vítala nás s takým neprirodzeným úsmevom. Bolo vidieť, že je rada, že nás vidí, ale bol to taký úsmev nasilu. My sme vbehli do izby ako sršne do včelieho úľa. Z jednej strany ja, z druhej brat. Tatino nemal šancu povedať ani slovo. Spustili sme na mamu slovný guľomet. Ja s bratom, jeden cez druhého, sme chceli naraz povedať čo sme dnes zažili. „Počkajte deťúrence, nie všetci naraz. Najskôr jeden a potom druhý“, zastavila nás mamina. „Ako bolo v škole? A ozaj, obedovali ste?“, spýtala sa nás mamina. Hneď sa chopil reči brat. „Mamina, mamina, vieš čo sme dnes mali na obed? Paráádne fašírky. Tatino dnes navaril perfektný obed.

Keď sa vrátiš domov z nemocnice, naučí ťa ako sa robia. Však tatino?“. Mamina s tatinom sa na seba pozreli a začali sa strašne smiať. Nechápali sme, prečo sa tak smejú. Veď ten obed bol naozaj dobrý. Ondrik sa začervenal, pretože nevedel či náhodou nepovedal nejakú somarinu. Ja som sa tiež nechápavo pozerala. Ale rodičia sa stále veselo smiali. Keď sa konečne dosmiali, mamina si nás pritúlila k sebe a celú situáciu nám vysvetlila. „Vy moje malé fašírky. Ten výborný obed som vám pripravila ešte keď som bola doma. Ale musím povedať, že tatino dokáže prihriať obed perfektne“. Vtedy sme sa už rozchichotali všetci.

Síce tento príbeh má už vyše päť rokov, no tatinové fašírky majú stále úspech.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu